Na Slovensko ročne dovezieme tisíce ton banánov. Najviac ich dovážame najmä z Kolumbie a Ekvádora, prichádzajú k nám však aj z Panamy, Guatemaly či Kamerunu, teda z krajín, kde je vhodné podnebie na ich dopestovanie. Aj na Slovensku sa však nájdu ľudia, ktorí po banány nemusia chodiť do supermarketu, ale zájdu len na záhradu do vlastného skleníka. Patrí k nim Július Almaský, ktorý sa pestovaniu banánov venuje už dlhé roky.

„Predtým sa tomu venoval otec, a potom som to prebral ja. Prvý banánovník sme kúpili na juhu Maďarska a doniesli sme ho sem do Šiah zvedaví, čo z toho bude,“ popisuje pestovateľ.

Banánovníku sa pritom v Šahách darí viac ako dobre.

„Je to klasický trpaslíči banánovník, ale tento rok dorástol skoro na tri metre. Momentálne stále kvitne a teda stále tlačí von malé banány. To bude trvať ešte niekoľko týždňov. Potom kvet prestane rásť a automaticky sa tak zruší aj rast banánov, a nastane fáza dozrievania. To trvá niekoľko mesiacov,“ hovorí J. Almaský.

Tohtoročná úroda u neho vyzerá viac ako dobre.

„Mám niekoľko banánovníkov, ale na tom, ktorý dorástol netradične vysoko, očakávam tento rok 400 až 500 banánov. Rastú a dozrievajú postupne, a teda niekedy na prelome septembra a októbra začneme s oberaním, pričom banány budeme mať niekoľko týždňov. Oproti klasickým banánom sú sladšie. Dozreté majú 15 až 20 centimetrov a v chuti cítiť akoby vanilkovú podchuť,“ dodáva pestovateľ.

Banovníky pestuje v skleníku na dvore rodinného domu.

„Potrebujú teplo, preto tu máme aj klimatizáciu, ktorou v zime vykurujeme na 20 stupňov a v pohode vydržia. Menšie banánovníky na leto vykladáme von, naspäť do skleníka idú zase v septembri. Takisto im treba stabilnú zálievku a dobrý ovčí kompost, a rastú samé. Každý banánovník má len jednu úrodu, po nej kmeň autmaticky odumrie, ale medzitým sa už začnú tlačiť jeho odnože, a z nich nám vyrastú ďalšie banánovníky. Keďže ich máme dosť, tak ich aj predávame, majú ich už napríklad aj ľudia v Bratislave alebo v Prievidzi,“ dodal Július Almaský.