Ministri poľnohospodárstva EÚ mali dnes príležitosť vyjadriť sa k legislatívnym návrhom Európskej komisie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na dnešnej Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (AGRIFISH) si zároveň vymenili názory na predĺženie dohody o liberalizácii obchodu EÚ s Ukrajinou.

Slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč ocenil Komisiou navrhované zmeny SPP, ktoré by však podľa neho mali byť ambicióznejšie.

„Sú tam určité ústupky, s ktorými súhlasím. Nemôžeme vyhrať 10:0, preto sa budeme snažiť aspoň remizovať. Akceptujem niektoré ústupky z pohľadu EK,“ povedal počas zasadania AGRIFISH v Bruseli.

Polovica poľnohospodárov sa vyhne kondicionalitám

Ocenil najmä opatrenie EK, ktoré vyňalo malé farmy s rozlohou menej ako 10 hektárov spod kontrol a sankcií súvisiacich s dodržiavaním požiadaviek Dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC), takzvaných kondicionalít, ktorých splním bolo podmienené čerpanie priamych platieb.

„Na Slovensku máme približne 14 500 poľnohospodárskych subjektov, ktoré žiadajú o priame platby a toto opatrenie sa týka zhruba polovice. Tu vieme byť veľmi efektívni,“ povedal Takáč.

Ocenil aj ústupky v rámci opatrení GAEC 7 a 8 o striedaní plodín a úhore. Zníženie kontrol v rámci monitorovacieho systému AMS o 50 percent považuje za nedostatočné.

„Očakávame od EK väčšiu angažovanosť a to odznelo od viacerých ministrov. Komisia musí prísť s rýchlymi riešeniami, musí byť odvážnejšia,“ povedal a spomenul, že by privítal ambicióznejšie úpravy kondicionality, väčšie možnosti presúvania prostriedkov v rámci I. piliera a zníženie kontrol v systéme AMS.

Slovensko kritizuje limity, Česko zoznam komodít

Na druhej strane Richard Takáč tlmočil nesúhlas Slovenska s nastavením dohody o voľnom obchode s ukrajinskými poľnohospodárskymi komoditami.

„Dohoda ešte nie je finalizovaná, ale tento návrh nám vôbec nevyhovuje. Komisia spravila ústupok, že dala nejaké limity na určité komodity, ale neposudzovala limity spred vojny na Ukrajine, ale z rokov 2022 a 2023, kedy už boli navýšené. Ceny obilia na trhu sú za posledné roky najnižšie, to vplýva na ekonomickú situáciu poľnohospodárov.“

Upozornil, že ukrajinský poľnohospodár vypestuje obilie za iných podmienok ako európsky, nemusí dodržiavať množstvá hnojív a pesticídov, ktoré sú v EÚ stanovené.

„Stále apelujeme na EK, aby v tomto bola spravodlivejšia, aby poľnohospodári netrpeli. Že je to tak ukazuje, čo sa deje pod oknami,“ uviedol s odkazom na protesty poľnohospodárov v Bruseli.

Belgickú metropolu dnes obsadilo asi 250 traktorov, protestujúci zapaľovali seno a pneumatiky.

Viac motivácie a menej regulácie

Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný ocenil, že SPP ide cestou „menej regulácií a viac motivácie.“

„Vítam, že sa európske poľnohospodárstvo dostáva do nejakých reálnych rámcov, ale je to iba začiatok,“ vyhlásil a vyjadril presvedčenie, že ďalšie opatrenia EK budú nasledovať.

Pozitívne hodnotil najmä opatrenia týkajúce sa ponechávania pôdy ladom.

„Prechádzame od povinnosti k dobrovoľnosti a to je dôležité,“ uviedol.

Privítal, že ak sa poľnohospodár rozhodne nechať časť pôdy ladom, bude ju môcť presunúť do ekoschém a bude za to dostávať kompenzácie. Toto opatrenie by malo platiť do konca aktuálneho obdobia SPP.

„Každou podmienkou, ktorá sa škrtá, sa škrtá aj nejaká kontrola, čo je pozitívne.“

Výborný ocenil aj návrhy predĺžiť súčasný krízový rámec, ktorý platí do júna tohto roku, čo by znamenalo možnosť uchádzať sa o ďalšie mimoriadne podpory.

Rozhodne belgický návrh

Na zasadaní vystúpil aj ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj. Od januára tohto roku vyviezla Ukrajina 17 miliónov ton obilia, z toho 12 miliónov ton čiernomorskou trasou a 4 milióny ton po Dunaji. Cez krajiny EÚ sa železničnou trasou vyviezli z Ukrajiny iba asi 2 milióny ton do štátov na Blízkom východe.

Belgické predsedníctvo má na základe dnešného rokovania Rady ministrov vypracovať návrh o liberalizácii obchodu s Ukrajinou, ktorý majú zajtra prerokovať členské štáty.

Český minister poľnohospodárstva na rozdiel od svojho slovenského kolegu vyjadril presvedčenie, že sa „EÚ nesmie vrátiť do colného režimu s Ukrajinou“. 

Nespokojnosť vyjadril iba s tým, že do zoznamu komodít, s ktorými by mal byť obchod zaťažený clami po dosiahnutí určitého objemu dovozu do EÚ, nebola zaradená pšenica ani jačmeň.

„Nerozumiem tomu, prečo sa v komoditách, ktorých sa ochranné opatrenia týkajú, objavil ovos, prečo sú tam krúpy. To podľa mňa veľmi netrápi farmárov v Európe ani v ČR,“ uviedol Marek Výborný a dodal, že ochranu by si zaslúžila predovšetkým pšenica.

Online dotazník

Čitateľom portálu poľnoinfo.sk pripomíname, že na začiatku marca Európska komisia spustila online dotazník. Farmári z celej EÚ môžu posielať svoje postrehy k tomu, akej administratívnej záťaži čelia. Dotazník je dostupný vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ vrátane slovenského do 8. apríla 2024.