Pôdohospodárska platobná agentúra chce zrýchliť proces administrácie projektov, aby žiadateľom vyplatila čo najviac prostriedkov. Možnosť podporovať investície z programového obdobia 2014 až 2022 končí v závere budúceho roka. Pomôcť vyplatiť čo najviac zostávajúcich peňazí majú externí spolupracovníci PPA o ktorých agrominister Richard Takáč a šéf platobnej agentúry Marek Čepko hovorili prvý raz v piatok počas tlačovej konferencie. Plánované oslovenie desiatok externistov, ktorí budú podľa slov ministra aj kontrolovať systém verejného obstarávania vzbudzuje u poľnohospodárskej samosprávy nedôveru.

Problém sú zamestnanci?

Podľa organizačnej schémy PPA zverejnenej v zatiaľ poslednej výročnej správe pracuje v platobnej agentúre 601 zamestnancov. Agentúra administruje asi 16 tisíc žiadateľov.

U nášho severného suseda v Poľsku, pracuje v tamojšej platobnej agentúre (ARiMR) takmer 20 násobne viac zamestnancov (11 385) a poľská agentúra vypláca podpory 1,3 miliónu tamojších roľníkov, čo je asi 80 násobne väčší počet, ako u nás.

Napriek značnému nepomeru v produktivite, v neprospech slovenskej inštitúcie, agroministerstvo našlo problém v nedostatku zamestnancov. A chce ho riešiť externistami.

„Samozrejme je našou úlohou, aby PPA prostredníctvom svojich zamestnancov, svojich externých rôznych zamestnancov, rôznych krokov odbúrania byrokracie, aby sme tieto finančné prostriedky vyčerpali,“ informoval počas tlačovej konferencie Richard Takáč.

Minister povedal, že tento rok je potrebné preinvestovať vyše 400 miliónov eur z eurofondov a budúci rok ďalších 500 až 550 miliónov eur. Marek Čepko uvádza, že k tomuto cieľu „budú angažované desiatky zamestnancov externou formou, nakoľko tie možnosti, čo sa týka krajiny, čo sa týka odborníkov v oblasti fondov máme, je otázka len, aby ich PPA angažovala.“

Opäť zápcha

„Na PPA bolo za posledné dva roky vyhlásených cez 20 výziev. Ich počet bol enormný, ale počet zamestnancov stále taký istý. Tu máte odpoveď na to, prečo vznikla táto zápcha z pohľadu nevybavovania vyhlásených výziev a čerpania. Ide o absolútne podcenenie toho, aby PPA zvládala tieto procesy,“ uviedol Čepko.

Vo svojej odpovedi na novinársku otázku použil šéf PPA slovo zápcha, ktoré už niekoľko rokov komunikuje smerom k verejnosti v prípade nedostatočného tempa podpisovania nájomných zmlúv aj Slovenský pozemkový fond. Na vyriešenie situácie táto inštitúcia v minulosti siahla po podobnom systéme, ako dnes komunikuje spoločne MPRV SR a PPA. V prípade SPF mali problémy vyriešiť dočasní dohodári. Paradoxom je, že často nekvalifikovaní brigádnici mali podľa poslednej správy Národného kontrolného úradu vyššie platy, ako dlhoroční zamestnanci SPF. NKÚ vo svojej nedávno zverejnenej správe uvádza, že priemerný plat dohodára dosiahol takmer 30 eur za hodinu a kmeňového zamestnanca 9 eur za hodinu. Najzásadnejším nedostatkom však je, že takzvaná spisová zápcha na SPF stále trvá. Riešenie situácie tak nepriniesli dočasne prijatí brigádnici.

Ak sa vrátime k platobnej agentúre, tu vzbudzuje využitie externých kapacít nedôveru najmä z dôvodu možného klientelizmu a korupcie.

„Prijmeme externe nejakých zamestnancov, ktorí budú kontrolovať aj verejné obstarávanie, tak aby sme boli efektívni,“ uvádza počas minulotýždňovej tlačovej konferencie Takáč.

Martin Ondráš, poradca bývalého ministra Samuela Vlčana, vo svojom verejne prístupom príspevku na sociálnej sieti Facebook obsiahlo komentuje piatkovú tlačovú konferenciu MPRV.

„Jedna z kľúčových podmienok Európskej komisie bola eliminovať subjektívne hodnotenie projektov externistami, mimo PPA a ak dnes generálny riaditeľ PPA tvrdí, že ide posilniť PPA z externého prostredia, zrejme mu nestihli poskytnúť všetky informácie, alebo sa ide vrátiť do roku 2016 aj so všetkými následkami,“ uvádza Martin Ondráš.

Podobný pohľad mladých aj tradičných poľnohospodárov

Z návratu do starých čias majú obavu aj samotní poľnohospodári, ktorí si dobre spomínajú na obdobie, keď projektové podpory vyhodnocovali takzvaní externí hodnotitelia na základe subjektívnych kritérií. Úspech žiadateľa o projektové prostriedky bol často zahmlený. Externisti prideľovali body bez jasného stanovenia kritérií, pričom v niektorých výzvach to bolo až 40 bodov zo sto.

„Veríme, že celý systém bude nastavený tak, aby bol zárukou transparentnosti, aj pokiaľ ho budú zastrešovať externí spolupracovníci. Určite ale budeme namietať, pokiaľ by mali externisti vyhodnocovať projekty a prideľovať body v rámci nejakého subjektívneho hodnotenia,“ uvádza pre poľnoinfo.sk Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Najväčšia agrárna samosprávna organizácia dnes priznáva, že má len minimum informácií o tom, kto by mali byť títo externisti a aké presné úlohy by mali mať na starosti.

„V najbližších dňoch máme naplánovanú diskusiu s vedením rezortu, kde budeme riešiť aj túto tému,“ informuje J. Holéciová.

Z pohľadu Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF je podstatné, aby sa vyhodnocovanie projektov zefektívnilo. Predseda organizácie Marián Glovaťák hovorí o potrebe zabezpečiť funkčný systém kontroly tak, aby každý zamestnanec PPA presne vedel, čo má robiť, čo má kontrolovať a aby nedochádzalo k zbytočnej „nadkontrole“.

„Tvrdenie pána ministra – prijmeme externe nejakých zamestnancov, je pomerne odvážne. Kontrola verejných obstarávaní je otázka s citlivými údajmi žiadateľov. Skôr by sme preferovali vyjadrenia a k tomu prislúchajúce skutky o systémovom zamestnávaní profesionálne zaškolených zamestnancov, ktorí nastúpia do zreformovaného efektívneho procesu kontrol verejných obstarávaní,“ hovorí predseda ASYF.

Ďalšia výzva vo vzduchu?

Bývalý minister Zsolt Simon vidí problém čerpania prostriedkov aj v tom, že minister pôdohospodárstva premrhal päť mesiacov a neriešil hrozbu prepadnutia európskych peňazí.

„Stačilo nariadiť, aby z vyhodnotených projektov z roku 2022 pristúpili k podpisovaniu zmlúv. Po takomto kroku hrozba prepadnutia prostriedkov by bola už násobne nižšia, ak nie nulová,“ informuje exminister.

Zsolt Simon hovorí o posunutí bodovej hranice. Pri oblasti živočíšnej výroby napríklad vo výzve 52 boli úspešní len žiadatelia vo všetkých regiónoch Slovenska okrem Bratislavy, ktorí dosiahli viac ako 92 bodov zo sto. Pri čerpaní prostriedkov zo zdrojov EURI museli dokonca dosiahnuť 95 bodov! V celej výzve bolo alokovaných 216,8 milióna eur, no požiadavka na finančné zdroje zo strany poľnohospodárov dosiahla až 400 miliónov eur.

„Vyzývam ministra, aby už ďalej nemrhal drahocenným časom a riešil problémy rezortu okamžite aj načrtnutým spôsobom, namiesto naznačovanie vypísania ďalšej nezmyselnej výzvy pre vyvolených,“ informuje Zs. Simon.

Vyjadrenie dvojnásobného exministra súvisí s vetou, ktorú Takáč v piatok povedal. Avizoval, že možno za 4 – 5 mesiacov bude vypísaná ďalšia výzva.

Slovensko má pritom skúsenosti z vyhlasovania výziev na záver programových období, ktorých cieľom bolo akýmkoľvek spôsobom vyčerpať prostriedky ich nasmerovaním aj do oblastí, ktoré nemali absolútne žiadny ekonomický zmysel – napríklad podpora kúpy kombajnov.

Aktuálnemu čerpaniu projektových prostriedkov neprospieva ani to, že v rezorte stále chýbajú prevádzkové zdroje v sume asi 200 miliónov eur vo forme nevyplatených priamych platieb. To môže vo výraznej miere zmeniť pohľad poľnohospodárov na investície aj v oblastiach, kde mali v minulosti projekty schválené a tak ešte viac skomplikovať čerpanie investičných podpôr.