Patrí u nás k tradičným plodinám na poliach, aj tradičným pokrmom na tanieroch. Na pestovanie kapusty máme u nás ideálne klimatické podmienky. Faktom však je, že z našich polí postupne mizne. V aktuálnom roku sa kapusta podľa údajov o nahlásených výmerách žiadateľov o priame platby pestovala len na 238 hektároch. V roku 2020 to bolo o asi 180 hektárov viac, v ďalekej minulosti sa čísla pohybovali ešte vyššie.

„Faktom ostáva, že Slovensko sa výrazne vzdialilo od špecializácie na zeleninu. Zanikli odbytové kanály vo forme výkupov, dravosť obchodných reťazcov dodávať vo veľkých objemoch za nízke ceny tiež utlmila pestovateľský potenciál domácich poľnohospodárov,“ skonštatovala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ani polovica dopytu

Podľa samotnej komory je dopyt po kapuste celoročný, stúpa však najmä v zimnom období.

„Kapusta má u nás na pestovanie vhodné geografické podmienky, no v jej pestovaní dosahujeme sebestačnosť len na 42 percent. Pritom kapusta je na treťom mieste po paradajkách a cibuli v rámci hodnotenia obľúbenosti zeleniny na Slovensku,“ dodala Holéciová.

Zostáva otázne, či si pravú slovenskú kapustnicu, ktorá bude pochádzať čisto zo slovenských surovín, doprajeme všetci. Kapustu, a to nielen čerstvú, ale aj kvasenú, totiž na Slovensko vo veľkom dovážame. V rámci čerstvej zeleniny je v tomto smere veľkým konkurentom Poľsko, a to najmä nižšími cenami.

Vyššie podpory nestačia

Hoci o zvýšení sebestačnosti v produkcii špeciálnej rastlinnej výroby, kam patrí aj zelenina a teda aj kapusta, sa na Slovensku hovorí roky, plány a slová sa do praxe pretaviť nedarí. Podľa samotných pestovateľov by v súvislosti s kapustou potenciál na zvýšenie výmer aj bol, avšak limituje ho viacero faktorov.

„Bez vody nevieme pestovať ani zeleninu, ani zemiaky, ani ovocie. Bez vody sa v špeciálnej rastlinnej výrobe nepohneme ďalej. Pokiaľ nebude štát riešiť problémy v súvislosti so závlahovou vodou, tak budú problémy v budúcnosti len narastať,“ uviedol Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky.

Podpora závlah, tak ako podpora zvýšenia sebestačnosti, tiež patrí k pravidelne sa opakujúcim deklarovaným cieľom zo strany meniacich sa vlád. Výnimkou nie je ani tá aktuálna, ktorá ako jedno z opatrení v rámci strednodobých priorít v programovom vyhlásení uvádza okrem iného aj toto:

„Podpora revitalizácie existujúcich hydromelioračných sústav s dôrazom na obnovu závlahovej infraštruktúry ako nezastupiteľného opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny.“

Voda nie je jediným limitujúcim faktorom pri pestovaní zeleniny, vrátane kapusty. K ďalším patrí napríklad aj nedostatok moderných skladovacích kapacít či nedostatok zamestnancov v agrosektore, obzvlášť pri špeciálnej rastlinnej výrobe.

„Ďalej sú to aj vysoké náklady na pestovanie – osivo, prípravky na ošetrovanie porastov, cena ľudskej práce plus samotní brigádnici, moderné technológie a technika používaná pri pestovaní. Práve preto je tento druh plodiny veľmi finančne náročný na produkciu a pestovatelia nemajú pri silnejúcom tlaku dovozovej kapusty chuť na zvyšovanie výmery. Pestovatelia kapusty vedia získať podporu zo strany štátu vo forme viazaných priamych platieb alebo v rámci uplatňovania šetrných postupov  – je to však veľmi malá časť podpory vzhľadom na to, aké vysoké sú náklady pri pestovaní. Podpora je síce vyššia ako v predchádzajúcom období, ale nie je to to, kvôli čomu sa poľnohospodár rozhoduje, či kapustu bude robiť alebo nie,“ vysvetlila Jana Holéciová z SPPK.

Budúcnosť s otáznikom

Nielen pri kapuste, ale aj pri iných druhoch zeleniny bude pri navýšení sebestačnosti v budúcnosti rozhodovať mnoho faktorov. Okrem iného to bude aj stabilita v sektore, či vyrovnanie sa podporám, aké sú v zahraničí. Pri rozhodovaní sa pestovať plodiny špeciálnej rastlinnej výroby, napríklad aj kapusty, istotne zaváži aj chuť poľnohospodárov sa v daných podmienkach takýmto plodinám venovať.

„Keď bol tento sektor dlhodobo zanedbávaný, nemôžeme čakať, že pestovatelia sa len tak z roka na rok vrhnú na pestovanie zeleniny a iných plodín špeciálnej rastlinnej výroby. Bude to dlhodobý proces. Ale verím, že je a aj bude záujem budovať sektor špeciálnej rastlinnej výroby, pretože na to máme naozaj veľmi vhodné podmienky. Avšak jedna vec je, čo je deklarované a napísané niekde na papieri, a druhá vec je to, ako sa to reálne premietne do pomoci pre samotných poľnohospodárov,“ uzavrel Jozef Šumichrast.