Valné zhromaždenie SPPK sa aj dva mesiace pred slovenským predsedníctvom viedlo v tradičnom duchu problémov nášho odvetvia. Od legislatívnej náročnosti mnohých procesov, ktoré odrádzajú od výroby, cez nerovnosť podpôr, až po obavu z ďalšieho cenového vývoja komodít.

Zarážajúce je, že až do záverečných minút, keď na to poukázal člen predstavenstva Marián Kohút, sa vôbec nehovorilo o slovenskom predsedníctve v Rade EÚ. Slovensko sa stane na šesť mesiacov hlavným koordinátorom európskej politiky a túto šancu si nabudúce zopakujeme až v roku 2030.

Nie je pritom tajomstvom, že viac ako tretina európskeho rozpočtu smeruje do oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Ide o obrovský finančný rámec a aj možnosť pre našich poľnohospodárov. Predsedníctvo pritom musíme vnímať aj z pohľadu, že obyvateľstvo Slovenska sa na európskej populácii podieľa jedným percentom a na agrárnej produkcii niekde na úrovni 0,6 percenta! Bez preceňovania jeho vplyvu môžeme povedať, že nás čaká neopakovateľná šanca, ktorá sa v vzhľadom k zahranično-politickým udalostiam, už ani nemusí opakovať.

Náš aktuálny prístup je ale veľmi tradičný. Autor týchto riadkov sa ako člen Klubu poľnohospodárskych novinárov často dostane na zahraničné farmy, výskumné ústavy, alebo inštitúcie, ktoré s rezortom priamo súvisia. Pokiaľ pred piatimi rokmi sa v Holandsku, Belgicku, ale aj v Švédsku, alebo Írsku veľmi intenzívne riešilo odstránenie mliečnych kvót, na Slovensku táto téma prakticky neexistovala. Dnes o nej dokážeme diskutovať hodiny.

Pri dnešných rokovaniach v zahraničí sa podobnou horúcou témou stala zmluva TTIP medzi EÚ a USA. Slovenský poľnohospodár zatiaľ o tejto téme z úst samosprávy, alebo ministerstva nepočuje. Dva mesiace pred našim predsedníctvom ide o obdivuhodnú ignoráciu.

Naša dokonalosť a obrovská konkurenčná výhoda je ale v poukazovaní na minulosť a na zlé riešenia, ktoré sme v nej vykonali. Je preto pravdepodobné, že o téme slovenského predsedníctva a agrootázkach, na ktoré sme mohli mať vplyv, budeme hovoriť už v budúcom roku.