Kôň s lesníckou tradíciou – takýto prívlastok si vyslúžilo plemeno norik muránsky – a to predovšetkým pre to, že ide o plemeno zamerané na prácu v lese. V uplynulých rokoch mal tento chov pod palcom štátny podnik Lesy SR. To sa však mení, čo sa stretlo s kritikou Eduarda Morvaya, zakladajúceho člena Zväzu chovateľov koní na Slovensku a jeho prvého výkonného riaditeľa.

Prišli o zdroje financovania

„Po prevode majetkov do správy Národného parku Muránska Planina prišiel š. p. LESY SR o zdroje na financovanie chovu koní norika muránskeho typu, ktorý sa zabezpečuje na strediskách na Veľkej Lúke pri Muráni a v Dobšinej. Správa národného parku v pôsobnosti rezortu životného prostredia neprevzala do svojej správy stredisko v Dobšinej a tiež kone, zamestnancov a hnuteľný majetok na Veľkej Lúke,“ skonštatovalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pod ktorého správu štátny podnik Lesy SR patrí.

V rámci prechodu správy Národného parku sa rezorty dohodli len na tom, že správa národného parku prispeje v roku 2023 sumou najmenej 200 tisíc eur na chov norikov na Veľkej Lúke. Keďže nepôjde o systémové financovanie, rezort hľadá iné riešenie, aby sa šľachtiteľský chov norika muránskeho zachoval.

„Prijateľným riešením by bolo administratívne pričlenenie k Národnému žrebčínu v Topoľčiankach, ktorý má odborné kapacity na šľachtiteľskú činnosť,“ avizuje ministerstvo.

Morvay: Navrhované riešenie je jedným z najhorších možných

Riešenie sa však nepozdáva všetkým – kritiku si vyslúžilo aj od niektorých bývalých predstaviteľov Zväzu chovateľov koní na Slovensku (ZCHSK).

„Ako bývalý výkonný riaditeľ ZCHKS sledujem dianie v oblasti chovu koní. V súvislosti s chovom koní norika muránskeho typu ma mimoriadne znepokojila správa MPRV SR, ktorá hovorí o administratívnom začlenení jeho chovu pod Národný žrebčín Topoľčianky. Odhliadnuc od toho, že si neviem dostatočne dobre predstaviť, čo sa myslí pod administratívnym začlenením, myslím si, že norik muránsky, ktorý sa sedemdesiat rokov šľachtil v Lesoch SR, si takýto osud nezaslúži,“ skonštatoval v reakcii pre poľnoinfo.sk MVDr. Eduard Morvay.

Podľa neho nie sú v súvislosti s norikom muránskym problémom odborné kapacity šľachtiteľskej činnosti.

„Problémom je to, že nedošlo k reálnej delimitácii v zmysle nariadenia z roku 2022, a chov ostal visieť takpovediac vo vzduchoprázdne. Navrhované riešenie je jedným z najhorších možných. Zároveň sa obávam i o Národný žrebčín Topoľčianky, š. p., ktorý má v rámci chovu koní úplne iné úlohy, ako realizovať chov a šľachtenie norika muránskeho. Navrhoval by som, aby sa kompetentní držali zdravého sedliackeho rozumu a ocenili  výsledky dlhodobej šľachtiteľskej práce, a nekomplikovali veci, ktoré fungujú sedemdesiat rokov,“ dodal E. Morvay.

Ministerstvo má špecializovaný podnik na chov koní

Ministerstvo pôdohospodárstva kritike oponuje a považuje ju za neodôvodnenú.

„Národný žrebčín Topoľčianky je v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka špecializovaným zariadením pre chov koní a chov uznaných plemien koní a je národným centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku. Chov koní a ochrana genofondu určených plemien koní je teda hlavnou činnosťou tohto špecializovaného podniku, ktorý si v rámci pridruženej rastlinnej výroby zabezpečuje aj výrobu krmovín pre vlastnú spotrebu. Naproti tomu v štátnom podniku LESY SR, ktorý je zameraný v prvom rade na zabezpečenie starostlivosti o lesný majetok vo vlastníctve štátu, nie je chov koní hlavnou a nosnou činnosťou. Z uvedeného dôvodu považuje rezort za vhodné využiť špecializované a odborné kapacity rezortu, ktoré sú v súčasnosti najmä v národnom žrebčíne,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV pre polnoinfo.sk.

O ďalšom spôsobe chovu a umiestnení koní by mal rezort rozhodnúť v najbližšom období.

„Bude to prehodnocované z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a zachovania genofondu tohto výnimočného plemena po jeho prevode na národný žrebčín a nastavení systémového financovania chovu. V súčasnosti však predpokladáme zachovanie chovu doterajším spôsobom na strediskách v Dobšinej a Veľkej Lúke,“ dodalo ministerstvo.