Budúcnosť spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 bola hlavná téma stretnutia ministrov poľnohospodárstva rozšírenej Vyšehradskej skupiny V4+4 v Budapešti. Slovensko na nej vyjadrilo odmietavý postoj proti stropovaniu priamych platieb, ale aj proti dvojakému metru vo výške priamych platieb medzi staršími a novšími členmi únie.

„Je veľmi dôležité, aby sme na európskom poli boli aktívnym hráčom v pripomienkovaní pripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Od toho totiž závisí, ako budú konkurencieschopní voči ostatným krajinám EÚ. Preto už teraz náš rezort aktívne pripomienkuje všetky návrhy Európskej komisie. Za prioritu považujem vyrovnanie rozdielov medzi členskými štátmi Únie. Slovensko sa síce v priamych platbách blíži k priemeru EÚ, ale stále existuje množstvo krajín, ktoré dostávajú z rozpočtu EÚ výrazne viac peňazí. Výsledkom toho je okrem iného aj nadmerný dovoz potravín zo zahraničia,“ vyhlásila vo štvrtok (25.1.2017) podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

Na potrebu dorovnať priame platby naprieč všetkými krajinami únie dlhodobo poukazujú aj samotní poľnohospodári.

„Z 55 miliárd eur v spoločnej poľnohospodárskej politike chceme, aby sa nám ušiel väčší podiel ako doteraz a chceme dosiahnuť aj zmeny, najmä konečné vytvorenie rovnakých podmienok pre podnikanie v oblasti európskych a aj národných podpôr. Keď toto sa nedosiahne, zase budeme v závese. Spoločná poľnohospodárska politika by mala byť spoločnou, ale my stále hovoríme, že nie je. Východná Európa ťahá za kratší koniec a peňazí je tam menej,“ vyjadril sa pred časom predseda SPPK Milan Semančík.

Odborník OECD na poľnohospodársku politiku pritom problém dvojakého metra v priamych platbách z odborných analýz nevidí.

„Dvojaký meter je trochu účelová argumentácia. Vždy si z nej môžem zobrať to, čo chcem analyzovať. Buď to postavím do lepšieho svetla, alebo poukážem na nekalú konkurenciu. Rovnako uvažujú napríklad vo Francúzsku, keď sa hovorí o liberalizácii služieb. Poukazujú, že v iných štátoch sú ďaleko nižšie náklady. Tu je jedno nebezpečenstvo, a to, že každý si vytrhne argument, ktorý sa mu hodí a postaví si ho do nejakej pozície. V OECD nemáme žiadnu ekonomickú analýzu, ktorá by hovorila, že starí členovia sú proti novým. Že tu existuje nejaká nekalá konkurencia a jeden je zvýhodňovaný, oproti druhému“ uviedol Václav Vojtěch z OECD. 

Podľa neho viac peňazí v rezorte ešte nemusí znamenať lepšiu pozíciu v rámci celej Európy.

„Samozrejme, sú rôzne národné platby v jednotlivých členských štátoch. Napríklad Fínsko má platbu, ktorá sa volá Nordic Payment. Je veľmi vysoká a kompenzuje extrémne podmienky výrobcov vo Fínsku. Ide zrejme o platbu, ktorá ma opodstatnenie, ale tým pádom sú platby vo Fínsku sú vyššie. Nemôžeme ale v žiadnom prípade povedať, že by sa Fínsko stalo takto konkurencieschopnejšie. Skôr by som povedal, že pokiaľ chcem svoj sektor viesť ku konkurencieschopnosti, tak by som tie platby mal znižovať. A hovoriť, že niekto je konkurencieschopnejší a že nás to diskriminuje, nie je postavené na ekonomických argumentoch,“ dodal expert OECD.

Postoj krajín najmä východnej Európy je spravidla odlišný. Ministri V4 po štvrtkovom stretnutí naformulovali  aj spoločnú deklaráciu. V nej sa zhodli, že nechcú diskriminovať žiadne farmy ani farmárov stropovaním priamych platieb.

Taktiež ministri poľnohospodárstva krajín V4+4 podporili zachovanie dvojpilierovej štruktúry SPP, teda priamych platieb a rozvoja vidieka. Ministri zdôraznili, že SPP zaručuje fungovanie jednotného trhu v agropotravinárskom sektore a poskytuje občanom EÚ kvalitné a bezpečné potraviny. Zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní životaschopnosti vidieckych oblastí a prispieva k ochrane prírodných zdrojov a krajiny.