Agrorezort vníma krajinu v jej jedinečnej celistvosti, k návrhu vyhlášky k zákonu o ochrane prírody vzniesol v pripomienkovom konaní 55 zásadných pripomienok. Informovala o tom Anežka Šrojta Hrdá, hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

MPRV SR: Vyhláška nepriaznivo ovplyvňuje chov zvierat

Pripomenula, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo koncom roka 2020 do medzirezortného pripomienkového konania návrh vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Z odborného posúdenia podľa nej vyplýva, že táto vyhláška vníma krajinu jednostranne, zdôrazňujúc priority ochrany prírody, avšak bez širšieho zváženia dosahov na ľudí, ktorí sú „skutočnými údržbármi vidieka a živiteľmi nás všetkých“.

Vyhláška podľa Šrojta Hrdej nielenže nepriaznivo ovplyvňuje chov hospodárskych zvierat a neprimerane zvyšuje náklady ich chovateľov, ale má viacero ďalších dosahov, ktoré zhoršujú prognózu vyľudňujúceho sa vidieka. To, že návrh vyhlášky má skutočne nemalé rezervy, dosvedčuje podľa nej aj fakt, že ju v procese doterajšieho schvaľovania sprevádza 301 pripomienok, z toho 189 zásadných.

Zdôraznila, že MPRV SR vznieslo k vyhláške 55 zásadných pripomienok. Vedenie rezortu vylučuje nespravodlivo pripisovanú neochotu hľadať kompromisné riešenia, naopak je presvedčené, že pretrvávanie nesúladu pri takýchto dôležitých legislatívnych materiáloch by bolo zlyhaním odborného i politického partnerstva, na ktoré by najviac doplatili gazdovia polí a lesov.

Implementácia by si vyžiadala nemalé finančné investície

MPRV SR je podľa hovorkyne presvedčené, že postup, ktorý uplatnil rezort životného prostredia pri schvaľovaní predmetnej vyhlášky, nemôže byť štandardom. Tým sa musí stať cieľavedomé rokovanie expertných skupín, v ktorých budú mať zastúpenie reprezentanti všetkých nárokových skupín.

Implementácia mnohých opatrení, vyplývajúcich zo súčasného návrhu, by si podľa Šrojta Hrdej vyžiadala nemalé finančné investície zo strany poľnohospodárov a lesníkov. Tak závažným rozhodnutiam musia preto predchádzať analýzy dosahov na dotknuté subjekty. MPRV považuje za nevyhnutné uplatňovanie participatívneho princípu, ktorý garantuje vyváženosť hľadaných riešení. Kolegovia z MŽP SR podľa Šrojta Hrdej totiž často presadzujú návrhy, ktoré síce vyhovujú časti spoločnosti, no ktorým chýba nadhľad, ako aj schopnosť kompenzovania tiarch doliehajúcich na ľudí vidieka.

Upozornila, že stiahnutie vyhlášky požadujú viaceré subjekty. MPRV SR je toho názoru, že MŽP SR by sa nemalo zameriavať na ďalšie dopĺňanie starej, mnohokrát novelizovanej a už neaktuálnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny. Žiada sa vybudovať nový, efektívny právny predpis tak, ako bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády. MPRV SR je podľa nej pripravené na tvorbe novej legislatívy partnersky spolupracovať.

„Sme jednoznačne za cestu participácie, ktorej cieľom je integrovaný manažment krajiny,“ uviedlo.

„Začneme pozemkovými úpravami, kde vypracovaním metodiky dôjde ku komplexnosti manažovania krajiny. V súčasnej dobe MPRV SR nesúhlasí s prevodom štátnych pozemkov pod správu MŽP SR, keďže je nutné v prvom kroku zabezpečiť rozvoj vidieka, akceptovať práva miestnych občanov a neštátnych vlastníkov pôdy, zohľadniť demografický vývoj obyvateľstva a vytvoriť podmienky na rozvoj sociálnoekonomických podmienok občanov i v chránených územiach,“ doplnil štátny tajomník MPRV Martin Fecko (OĽANO).