Klub najlepších nám ponúka možnosť využiť ich skúsenosti
Presne pred dvadsiatimi rokmi, 14. decembra 2000, Slovensko vstúpilo do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tá v súčasnosti zoskupuje 37 krajín sveta so silným hospodárstvom, ktoré rešpektujú hodnoty trhového hospodárstva. Z hľadiska poľnohospodárstva je najdôležitejší prístup k dôležitým údajom a publikáciám.
„Prístup do databáz a k poznatkom OECD je možné využiť pri tvorbe strategických dokumentov na národnej úrovni,“ vysvetľuje Kristína Gendová Ruzsíková zo Stálej misie SR pri OECD v Paríži.
OECD vydáva niekoľko publikácií, ktoré sú relevantné pre agrorezort. Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskej politiky OECD, Poľnohospodársky výhľad FAO a OECD alebo Prehľad sektoru rybného hospodárstva.
Slovensko sa aj aktívne podieľa na koordinácií aktivít OECD smerom k členským štátom. Príkladom je expertka agroministerstva Bronislava Škarbová, ktorá bola v júni 2020 zvolená za predsedníčku Pracovnej skupiny OECD pre pesticídy.
Pracovná skupina OECD pre pesticídy je platforma na výmenu informácií v oblasti manažmentu prípravkov na ochranu rastlín s cieľom zdieľania informácií v rámci národných politík, medzinárodnej spolupráce pri hodnotení rizík, zníženia negatívnych vplyvov vyplývajúcich z ich aplikácie na zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie. SR je takisto aktívna v Sieti OECD pre boj proti ilegálnemu obchodovaniu s pesticídmi (ONIP), ktorá patrí pod Pracovnú skupinu pre pesticídy.
Agrárna veda
Podpredsedníčkou Programu OECD pre agrárnu vedu sa stala od konca roka 2019 Kristína Gendová Ruzsíková.
„Vďaka programu OECD pre agrárnu vedu boli na Slovensku usporiadané dve vedecké konferencie s finančným príspevkom OECD,“ hovorí K. G. Ruzsíková.
Išlo o podujatie Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi, ktoré sa uskutočnilo v roku 2015 a Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore. Na druhom menovanom podujatí sa zúčastnil aj vtedajší komisár Európskej komisie pre poľnohospodárstvo Phil Hogan.
O význame členstva Slovenska v OECD sa rozhovoril aj Gejza Blaas, dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Pred a po vstupe do EÚ
„Význam našej účasti na práci OECD vnímam optikou dvoch časových období. Do nášho vstupu do EÚ (2004) sme oceňovali najmä možnosti osvojovať si metódy a techniky na meranie výšky podpory poľnohospodárstva, hodnotenia účinnosti a vplyvov nástrojov agrárnej politiky, ako aj ich konštruovania, čo nám veľmi pomáhalo pri navrhovaní a tvorbe našich národných agrárnopolitických nástrojov. Po vstupe do EÚ sme z arzenálu metodológií používaných v OECD využívali najmä modelové projekcie a dosahové štúdie zamerané na hodnotenie vplyvov vstupu do EÚ na domáce potravinové hospodárstvo, ako aj medzinárodné komparácie,“ hovorí Gejza Blaas.
Okrem dvadsiateho výročia vstupu Slovenska do OECD oslavuje dnes aj samotná organizácia. Od podpísania zakladajúceho dokumentu, ktorým je Dohovor o OECD, ubehlo 14. decembra 2020 presne 60 rokov.