Dojniciam prekážajú horúčavy aj vlhkosť vzduchu
V uplynulých dňoch mnohých chovateľov dojníc čoraz výraznejšie trápi počasie. Kravy totiž zažívajú tepelný stres, čo sa odráža na produkcii mlieka. Tá v lete pravidelne klesá. Tepelnému stresu sa venuje dlhodobý výskum Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Podľa zistení odborníkov, dojnice zažívajú stres nielen počas tropických dní, ale aj vtedy, ak je vonku teplota okolo 25 stupňov.
„Okrem teploty vplyv tepelného stresu závisí aj od vlhkosti vzduchu. Celé je to postavené na teplotno-vlhkostnom indexe, ktorý môže mať vysokú hodnotu aj pri nižšej vonkajšej teplote. Napríklad ak je 25 stupňov, ale vlhkosť presahuje 80 percent, už to vplýva na dojnice a čím je pri vysokej vlhkosti vzduchu teplota vyššia, tým je stav horší. Pokles vlhkosti pri vysokých teplotách to zas vyrovnáva,“ vyjadril sa Michal Uhrinčať z VÚŽV v Nitre.
Chovatelia by sa podľa odborníkov mali snažiť tepelnému stresu zvierat čo najviac zabrániť. Vhodné je vetranie, ktoré však nesmie byť spojené s prievanom, ktorý vzniká pri prúdení vzduchu s rýchlosťou nad 3 metre za sekundu. V takom prípade treba použiť protiprievanové plachty.
„Vhodné je nainštalovať v maštaliach ventilátory s rosením, teda nízkotlakovými zavlažovačmi. Stačí, ak na zviera striekajú 20 sekúnd a pravidelne počas dňa. Vhodné je inštalovať ich ku kŕmnemu žľabu do chodby, aby voda nezasahovala podstielku. Ideálne je, ak systém obsahuje aj čidlá na meranie vlhkosti, pretože tá, ako som spomínal, opäť vplýva negatívne pri vyšších hodnotách,“ dodal odborník.
Vhodné sú aj moderné chladiace matrace, ktoré zvieratá chladia odspodu. Myslieť však popri dojniciach treba aj na suchostojace kravy.
„Tým, že tepelný stres vplýva na produkciu mlieka, chovatelia u nás často robia opatrenia len pri produkčných kravách a zabúdajú na suchostojace kravy. Aj kravy tri mesiace pred otelením zažívajú tepelný stres, vonkajšia teplota spôsobuje zvýšenie teploty zvieraťa, inak sa mu prekrvuje telo, vyskytnú sa hormonálne zmeny v organizme, ktoré negatívne vplývajú na budúce teľa. Navyše, aj teľatá sa pri horúčavách niekedy rodia skôr, sú menšie, menej životaschopné, a to sa s nimi ťahá celý život,“ povedal Michal Uhrinčať.
Tepelný stres má tak vplyv aj na budúcu produkciu mlieka po odrastení teľaťa. Tá môže byť nižšia oproti dojniciam, ktoré sa narodili matke bez zažívania tepelného stresu. Navyše, tepelný stres prežívajú aj samotné teľatá po narodení.
„Väčšinou teľatá bývajú umiestnené vonku v búdach, často na slnku. To je vhodné na jar a na jeseň, prípadne cez zimu, keď sa tieto zvieratá potrebujú ohriať. Avšak počas horúčav im treba zabezpečiť aspoň tienenie, napríklad plachtami, niekedy sa používa aj rosenie. Stačí, aby teľa bolo aspoň na chvíľu v rámci hodiny ostriekané vodou. Pri zamedzení tepelnému stresu teľatá lepšie rastú a aj ich produkcia pre budúcnosť má šancu byť vyššia,“ uzavrel M. Uhrinčať.
Ideálne je pouzit pre kravy na preklenutie tepelného stresu aj tzv EATYSTIM – kombinácia 3 enzymov v triglyceridovej mikrokapsule na podporu mikrobiálnych funkcií a trávenia v bachore. Efekt úcinku je minimálne pocas tepelného stresu, ze neklesne úzitkovost, za ideálnych podmienok je efekt 0,5 – 3 kg mlieka denne