Pôdohospodárska platobná agentúra v súčasnosti čelí obvineniam zo zlyhania kontrolných mechanizmov poskytovania priamych podpôr. Talianska mafia, „naši ľudia“, šikanovaní farmári, výskumníci, politici, novinári udržiavajú tému „Pôdohospodárska platobná agentúra a poskytovanie priamych podpôr“. Téma poskytovania priamych podpôr je odborne komplikovaná a jej vysvetľovanie presahuje možnosti televíznych a rozhlasových debát. Vznikajú tak nové témy, senzácie, vytrhnuté z kontextu.

Poskytovanie priamych podpôr od identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, ich pravidelnej aktualizácie, posudzovanie ich spôsobilosti pre platby, podávanie a kontroly žiadostí, kontrola plnenia podmienok poskytovania podpôr a ich vyplácanie predstavuje systém, ktorý sa riadi stanovenými pravidlami. Ako každý systém, aj systém poskytovania priamych podpôr „meria“ odozvu účinnosti opatrení proti možným podvodom okrem iného aj na základe podaní, sťažností, dožiadaní, auditov a kontrol. Na ich základe sú prehodnotené súčasné a v prípade potreby  navrhnuté nové opatrenia, ktoré odstraňujú slabé miesta systému – koriguje sa systém.  Systém poskytovania priamych podpôr nie je len o činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry, je previazaný s právami a povinnosťami právnických a fyzických osôb, ktoré sú upravené v rôznych právnych predpisoch.

Do systému poskytovania priamych podpôr vstupujú žiadatelia, správcovia registrov pôdy, sadov a vinohradov, chránených území, zamestnanci platobnej agentúry, vlastníci pozemkov, ale aj ďalšie osoby. Medzi túto skupinou ľudí, ktorá si uplatňuje svoje práva a riadne plní svoje povinnosti  sa nachádzajú aj takí, ktorí venujú úsilie vyhľadávaniu slabín systému s cieľom získať z tejto činnosti prospech.

Nemusí ísť vždy o podvod. Získavanie prospechu sa týka napríklad aj výšky nájomného. Nájomca chce nízky nájom, vlastník vysoký. Výšku nájomného ovplyvňuje ponuka a dopyt. Ale tiež, či existujúci systém bráni vstupu nových subjektov do poľnohospodárskej prvovýroby. Z rastúceho počtu evidovaných žiadateľov od roku 2004 je zrejmé, že systém umožňuje vstup nových žiadateľov, čo však neznamená, že neexistujú prípady, kedy sa vlastník alebo nový nájomca nevie reálne dostať k pôde.

Takéto prípady sa prejavujú sporným právom užívania, kde Pôdohospodárska platobná agentúra nerobí rozhodcu, ale posudzuje splnenie podmienok poskytovania priamych platieb – preukázať obhospodarovanie a právo užívania. Rozhodovanie o spornom práve užívania, vymožiteľnosť práva užívania patrí do pôsobnosti iných na to určených orgánov, od pozemkových úradov, cez políciu až po súdy. S nájmom pozemkov súvisí aj pomerne častý problém, keď obhospodarovateľ neplatí nájom niektorému z vlastníkov pozemkov. V každom prípade je vždy poškodený vlastník, vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré má vlastník právo vymáhať od užívateľa, ktorý obhospodaruje jeho pozemok.

Pri súčasnom nastavení systému je podvod v oblasti priamych podpôr sofistikovaná záležitosť. Ak by aj daná skutočnosť nastala, tak nejde o jednoduché pokusy o podvod, o čom svedčí nasledujúci príklad možného podvodu:

Doterajšie vzťahy medzi dvomi poľnohospodármi v malej obci na východe Slovenska sa narušili po tom, ako nový žiadateľ o priame podpory podal žiadosť na PPA. Vzniklo sporné právo užívania. Sporní žiadatelia na výzvu PPA predložili doklady preukazujúce právo užívania a samotné hospodárenie. Jeden zo žiadateľov obhospodaruje, má doklady preukazujúce hospodárenie, právo užívania konkrétnych pozemkov sa odvíja od  práva užívania a 12 rokov platnej ústnej dohody doterajších užívateľov o zmysluplnom obhospodarovaní pôdy. Nový žiadateľ vie preukázať právo užívania podnájomnou zmluvou s druhým obhospodarovateľom a tvrdí, že na pôde aj hospodáril.

Na spornú plochu nedostane platbu ani jeden zo žiadateľov. Pôdohospodárska platobná agentúra uplatní sankcie v zmysle predpisov, čo v tomto prípade znamená vylúčenie na tri roky a v prípade prvého žiadateľa aj vrátenie finančných prostriedkov za nedodržanie existujúcich záväzkov.

Výsledkom je, že na spornom ostane hospodáriť len jeden poľnohospodár. Presne v zmysle porekadla, „kde sa dvaja bijú tretí víťazí“. Ten tretí, čo poskytol novému subjektu vlastnú pôdu formou podnájmu možno vedome využil štandardný postup Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ekonomické sankcie uplatnené Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na presadenie svojich zámerov. Možno mu to niekto poradil.

Pôdohospodárska platobná agentúra sa však nemôže domnievať, musí preskúmateľným spôsobom priznať platbu v zmysle kontrolných zistení, preukázať, že sa stal podvod a vyčísliť výšku škody. Následne môžu byť úspešné aj orgány činné v trestnom konaní, ak sa na nich obráti žiadateľ alebo Pôdohospodárska platobná agentúra, ak sú ohrozené finančné záujmy Európskej únie.

Od tragickej udalosti vraždy novinára uplynul rok. Tento ohavný čin je absolútne odsúdeniahodný. Pôdohospodárska platobná agentúra a jej zamestnanci sú vystavení oprávnenej požiadavke na poskytovanie informácií a na riešenie množstva prijatých podnetov. Ak ich vyhodnotenie poukáže na potrebu upraviť systém, Pôdohospodárska platobná agentúra v rámci svojej kompetencie nápravu vykoná a vykonáva, na ostatné slabé miesta upozorní a aj upozorňuje kompetentné orgány.

Súčasná atmosféra vytvára ťažkú situáciu nielen pre spoločnosť, ale aj pre Pôdohospodársku platobnú agentúru. Aj medzi čestnými zamestnancami sa môžu nájsť takí, ktorých niekto označí za čierne ovce, ale aj takí, ktorí Pôdohospodárskej platobnej agentúre nerobia dobré meno. Jedna vec sú reči, druhá vec je preukázať pochybenia konkrétnym zamestnancom a rozlúčiť sa s nimi. Kto by však chcel pracovať v nedôveryhodnej organizácii, kde zamestnávateľ bez preukázania zlyhania uplatňuje sankcie, prípadne sa zbavuje zamestnancov?! Obviňovať zamestnancov bez dôkazov je neprípustné a znamená aj prípadne súdne spory. Pôdohospodárska platobná agentúra uplatňuje v zmysle právnych predpisov nástroje na primerané ocenenia zamestnancov.

Rozhodovacia činnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri kontrole sporného práva užívania

Opis rozhodovacej činnosti

Pôdohospodárska platobná agentúra pri posudzovaní existencie užívacieho práva nerozhoduje o platnosti, resp. neplatnosti zmlúv (o platnosti zmlúv je oprávnený rozhodovať iba súd) ani nerieši súkromnoprávne spory žiadateľov (ak jeden žiadateľ bránil druhému v obhospodarovaní) tým, že by rozhodla o spornom užívacom práve v prospech niektorého zo žiadateľov. Jedná sa o súkromnoprávne spory, ktoré sú kompetentné riešiť len súdy v rámci občiansko – právneho konania.

Právo užívania

Pozemky v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu

Slovenský pozemkový fond spravuje pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky a nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov podľa §16 ods. 1 písm. b), c)  a §19 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 180/1995 Z. z.. Tieto pozemky môže SPF prenajímať žiadateľom na základe nájomných zmlúv. Nájomné zmluvy sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Zmluva so Slovenským pozemkovým fondom obsahuje súpis parciel registra C-KN a súčet výmer podielov k parcelám registra E-KN, ktoré má fond v správe, a s ktorými nakladá. Veľmi zjednodušene je možné povedať, že nájomca (žiadateľ) získal od prenajímateľa (SPF) právo užívania k určitej výmere v rámci súboru parciel registra C-KN.

Pozemky prenajaté na základe nájomných zmlúv od známych vlastníkov

Práva k nehnuteľnostiam, vyplývajúce z nájomných zmlúv, sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní  dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách.

Povinnosti nájomcu pri vedení evidencie práva užívania k pôde

Preukázať vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu je spojené s povinnosťou nájomcu viesť evidenciu pozemkov a evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov ustanovuje Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov. Evidencia obsahuje písomnú časť, mapovú časť a zbierku listín.

Právo užívať poľnohospodársku plochu sa vzťahuje na pozemky vedené v informačnom systéme katastra nehnuteľností.

Pôdohospodárska platobná agentúra:

a) neskúma, či pozemky vedené v Katastri nehnuteľností, ku ktorým žiadatelia preukazujú právo užívania, zodpovedajú poľnohospodárskej ploche vedenej v evidencii dielov pôdnych blokov,

b) nevykonáva prekrytie katastrálnych parciel na LPIS – na plochy, ktoré žiadateľ obhospodaruje, a na ktoré možno poskytnúť podporu.

Preukázanie uvedených skutočností patrí do pôsobnosti žiadateľa. Žiadateľ je povinný na výzvu Pôdohospodárska platobnej agentúry preukázať právo užívania.

Podstatná časť žiadateľov, najmä veľkých žiadateľov nemá problém s vytvorením a aktualizáciou údajov pozemkov katastra nehnuteľností a grafickou identifikáciou na LPIS. Využívajú na to programové vybavenie komerčných firiem, ktorých produkty obsahujú spravidla (okrem iného) moduly katastra nehnuteľností, správu nájomných zmlúv a tiež možnosť porovnávania LPIS blokov s parcelami katastra nehnuteľností (LPIS s parcelami typu C-KN).

Problém preskúmať právo užívania sa viac týka tých žiadateľov, ktorí:

• nevedia zvládnuť požiadavky na vedenie evidencie
• vedú evidenciu tak, aby bolo náročné preskúmať jej úplnosť, aktuálnosť a správnosť.

 

Práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv

Práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní  dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení).

Častou príčinou súkromnoprávnych sporov je situácia, ak vlastník nehnuteľností (prenajímateľ) alebo nájomca ako oprávnená osoba neoznámia správe katastra vznik alebo zmenu nájomného vzťahu k pozemkom, ktorý má trvať najmenej päť rokov (vrátane nájomných zmlúv uzavretých na dobu neurčitú) – úradný, autorizovaný a verejne prístupný register neobsahuje aktuálne údaje o nájme. Žiadateľ teda predloží evidenciu, alebo časť z nej (zbierku listín=krabica od banánov so zmluvami)

PPA z predložených dokladov spravidla nevie získať uistenie o práve užívania, pretože nie je schopná posúdiť platnosť zmlúv. Pôdohospodárska platobná agentúra, primerane získanému uisteniu o práve užívania rozhodne o sporných plochách a žiadateľov spravidla odkáže na občiansko-právne konanie. Neúplnosť a neaktuálnosť údajov vo verejnom registri, ktorým sú údaje katastra nehnuteľností sťažuje rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov v sporoch o právo užívania pozemkov.