O situácii v chove ošípaných, sme hovorili s MVDr. Andrejom Imrichom, predsedom Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.

Chov ošípaných sa u nás stále nedarí stabilizovať. Už vyše päť rokov táto časť živočíšnej výroby produkuje miliónové straty. Z tohto dôvodu aj naši najväčší chovatelia postupne obmedzujú chov, alebo úplne zanechávajú výrobu.
Stavy prasníc za posledný rok klesli zo 73-tisíc o tretinu a stavy zvierat takmer o tristotisíc kusov. V súčasnosti sa na Slovensku chová približne 860-tisíc ošípaných. Aký vývoj môžeme očakávať v tejto oblasti živočíšnej výroby, sme sa spýtali Andreja Imricha, predsedu Zväzu chovateľov ošípaných.

K nárastu cien ošípaných dochádza pravidelne v letnom období. Za aké ceny predávajú chovatelia kilogram živej váhy v súčasnosti? Je to zmena oproti minulému roku?
Cena sa v súčasnosti pohybuje približne na úrovni 44 korún za kilogram živej váhy. Minulý rok, v tomto období, boli ceny nižšie a dosahovali približne 37 korún.

Očakávate, že toto zvýšenie cien bude znamenať začiatok stabilizácie v odvetví?
K nárastu nákupných cien došlo len v priebehu posledných dvoch mesiacov. Treba tiež povedať, že ceny rástli v celej Európskej únii. Spôsobil to hlavne nedostatok jatočných ošípaných v EÚ, vysoké teploty, ktoré sme zaznamenali predovšetkým v júni a nižšie prírastky, ako aj pokles priemerných hmotností. To zvýšilo priemernú cenu z prvého štvrťroka, ktorá bola na Slovensku približne 34 korún za kg živej hmotnosti na súčasnú úroveň.

To znamená, že neočakávate dlhodobú stabilizáciu nákupných cien?
Ceny sa stabilizovať musia. Ceny vstupov rapídne vzrástli. Keď máme priemernú spotrebu kŕmnej zmesi 2,7 kilogramu na kilogram prírastku, tak len krmivo vo výkrme nás v súčasnosti stojí 27 korún. Keď započítame do celkovej výroby cenu odstavčaťa, energie, cenu práce a odpisov základných prostriedkov, chovatelia ošípaných sú vo vysokej strate.

Minulý rok sme boli po žatve prekvapení vysokou cenou obilia. Isto ani tento stav nepomohol už tak skúšanému odvetviu.
Neobávame sa, že cena obilia vzrastie tak, ako to bolo minulý rok. Je to vplyvom počasia. V súčasnosti je pre poľnohospodárov veľmi nepriaznivé. To znamená, že bude veľmi málo potravinárskej pšenice. Preto očakávam, že cena kŕmneho obilia by mala byť zhruba na úrovni 4000 – 4200 korún za tonu.

Keď som bol s Vami naposledy, mali ste tu stretnutie s najväčšími chovateľmi. Tí deklarovali, že končia s chovom ošípaných. Aká je situácia teraz? Myslíte si, že pokles už pod 50 000 tisíc prasníc je konečný?
Tu je veľmi ťažké odhadnúť, či už stavy nepoklesnú. Máme tu zahraničných chovateľov, ktorí zvyšujú svoj podiel na našom trhu. Na druhej strane si ale myslím, že slovenskí chovatelia ešte budú obmedzovať výrobu, a niektorí chov úplne zanechajú.

Spomenuli ste zahraničných chovateľov, to sú pravdepodobne hlavne dánske spoločnosti?
Áno, okrem jedného sú to všetci dánski chovatelia.

V čom to je, že oni zvyšujú stavy?
Majú silný finančný kapitál, ale aj iné druhy pomoci, o ktorých my ani nevieme. Ministerstvo pôdohospodárstva nijakým zvláštnym spôsobom nepodporuje ošípané. Naši chovatelia, okrem niekoľkých halierov zo štátnej pomoci, nedostávajú iné podpory.

Dotkli ste sa štátnej pomoci. Tento rok je v tejto kapitole vyčlenených 368 miliónov, čo je ešte menej, ako bolo v roku 2007. Oproti rokom, keď tu pravidelne bola viac ako miliarda, je to veľmi málo. Ako teda očakávate, že Ministerstvo pôdohospodárstva bude riešiť katastrofálny stav v chove ošípaných?
Mali sme viaceré jednania, či už s predchádzajúcim ministrom, tak aj s terajšou pani ministerkou Kramplovou. Poukazovali sme na to, že súčasná situácia je kritická , že sa likviduje chov za chovom, že je potrebné urobiť niektoré opatrenia. Tie, ktoré sú v súčasnosti navrhnuté, sú veľmi málo účinné. Požadovali sme a požadujeme, aby Ministerstvo pôdohospodárstva tlačilo na to, aby sa oddelili platby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Aby do živočíšnej výroby boli zahrnuté aj platby na ošípané. Predsa nie je mysliteľné, aby pre hovädzí dobytok, ovce a kozy bolo vyčlenených 1,8 miliardy korún a pre ošípané 10 miliónov korún.

Tu je ale problém s Európskou úniou, pretože tá do veľkých dobytčích jednotiek nepočíta ošípané.
Treba jednať. Nie je mysliteľné, aby my sme zlikvidovali našu dlhoročnú tradíciu a na Slovensku prestali chovať ošípané. My máme vybudované mnohé priestory, stavby, investovalo sa niekoľko sto miliónov korún do týchto technológií a teraz ich necháme znehodnotiť, alebo rozkradnúť?

Mne stále nedajú tí zahraniční chovatelia. Im keď sa oplatí investovať, aj keď je za nimi silný kapitál, musia očakávať, že tie ceny pôjdu vyššie.
Áno, predpokladajú rast cien, pretože celosvetová požiadavka, čo sa týka produkcie potravín, je obrovská. V krátkej dobe bude potrebné zhruba o dvadsaťpäť, v niektorých prípadoch až o tridsať percent zvýšiť výrobu.

Vrátime sa k súčasnému stavu. Pri tak výraznom poklese chovu ošípaných, už pravdepodobne nie sme samostatní vo výrobe bravčového mäsa.
Dovážame približne 55 percent tejto komodity, ale z toho je drvivá väčšina menej hodnotného mäsa, ako hlavy, laloky, separáty, kože, orezky a iné druhy výrobného mäsa. Nie jatočné ošípané, ale výrobné mäso. To čo sa nespotrebuje v iných krajinách.

Koľko je to vo finančnom vyjadrení?
Predpokladáme, že tento rok sa bude musieť doviezť približne za 6 miliárd korún bravčového mäsa.

Isto sa aj chovateľov ošípaných dotkne prechod na spoločnú európsku menu.
Ceny už nebudú podliehať žiadnym výkyvom. Euro bolo niekedy 42 korún, dnes je 30 korún. Ceny vstupov z pred troch rokov, ale zostali na tej istej úrovni, alebo porástli. Mám na mysli lieky, sóju, energiu a iné tovary, ktoré sme museli doviezť. Tým pádom sme nemohli zlacnieť výrobu a okrem toho, cena obilia vyskočila vysoko hore, tak my sme boli v strate.

Aká vysoká bola tá strata?
Odhadujeme, že približne 1,3 miliardy korún za rok 2007.

Tento rok očakávate aký vývoj?
Tá strata v prvom polroku, bola totožná s tou, akú sme dosiahli za rovnaké obdobie minulého roka. Jún už bol tento rok podstatne lepší, aj keď musíme povedať, že aj minulý rok v júni ceny stúpali, ale už nie týmto tempom. Predpokladáme, že druhý polrok bude strata miernejšia. Minulý rok sme mali priemernú cenu za kilogram živej váhy, niekde na úrovni 34 korún. Tento rok počítame, že by mohla byť približne 38 korún. Tento rok bude priaznivejší, ale i tak, z dôvodu obrovského nárastu cien vstupov, dosiahnu chovatelia ošípaných znova stratu.

Keby štát chcel účinne pomôcť chovateľom ošípaných, znamená to, že musí nájsť zhruba miliardu korún?
Nie, nepotrebovali by sme miliardu na vykrytie straty. Musíme povedať, že každý chovateľ, vie určitú stratu zniesť. Sú to napríklad náklady na odpisy, dane, poistenie a iné zložky, ktoré sa podieľajú na výrobe. Tieto náklady bude poľnohospodár mať nezávisle od toho, či bude, alebo nebude, chovať ošípané. Pokiaľ by ale finančná injekcia bola taká, ako má napríklad hovädzí dobytok, to znamená na VDJ, určite by stav v chove ošípaných nebol taký zložitý.

U nás ste spomínali súčasnú cenu 44 korún za kilogram živej váhy, aká je v iných krajinách Európskej únie?
Je zhruba podobná. Musíme povedať, že najnižšia cena je v Dánsku a Holandsku. Tu sú ale celkom iné podpory do pôdohospodárstva. Tam je podpora na farmu.

A čo naši susedia vo Vyšehradskej štvorke?
Minulý týždeň sme sa stretli s kolegami v Českej republike. Situácia je tam veľmi podobná ako u nás. Dnes chovajú približne 160-tisíc prasníc a v minulosti ich mali približne o 200-tisíc viac. K výraznému poklesu stavov došlo aj v Poľsku. Údajne minulý rok klesli stavy ošípaných o 2 milióny kusov. V Maďarsku nedochádza k takýmto výkyvom. Štát tam napríklad minulý rok vyčlenil na podporu ošípaných približne 1, 2 miliardy korún. Podobná podpora sa črtá našim južným susedom aj tento rok.