V dôsledku výdatných zrážok a klesajúcej výmery obhospodarovanej pôdy sa úroda jahôd a špargle v Nemecku tento rok pravdepodobne zníži na dlhodobé minimum. Poľnohospodári v Nemecku očakávajú najnižšiu úrodu jahôd od roku 1995, oznámil v piatok (19. 7.) nemecký štatistický úrad Destatis. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
V tomto roku sa v Rakúsku bude prvýkrát pestovať certifikované ekologické hrozno na ploche viac ako 10.000 hektárov. Rozloha 10.432 hektárov zodpovedá takmer štvrtine celkovej plochy vinohradov v krajine, oznámilo združenie Österreich Wein Marketing. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Horúčavy sužujú Slovensko už niekoľko týždňov. S teplým počasím prirodzene začína aj tepelný stres zvierat. Do značnej miery ho pociťujú dojnice, u ktorých sa v letnom období pravidelne znižuje produkcia mlieka. Tepelný stres v ich prípade nastupuje, už keď teplota presiahne 24 stupňov pri 70-percentnej relatívnej vlhkosti vzduchu v maštali. U kráv s vysokou úžitkovosťou môže tepelný stres začať aj pri nižšej teplote.
Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predstavilo usmernenia pre samosprávy, národné parky a poľovné združenia v súvislosti s odstrelom problémových jedincov medveďa hnedého. Pokyny stanovujú postupy pre zainteresovaných, ako konať v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie výskyt medveďa v blízkosti obydlí. Štátny tajomník MŽP Filip Kuffa o tom vo štvrtok informoval na tlačovej konferencii. Celý dokument je podľa neho interným materiálom a zatiaľ ho nezverejnili.
Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Zhruba 118 miliónov eur (tri miliardy Kč) dostanú tento rok českí poľnohospodári na investície do poľnohospodárskych podnikov. Peniaze môžu využiť na modernizáciu alebo nákup technológií presného poľnohospodárstva. ČTK to potvrdilo tlačové oddelenie českého ministerstva poľnohospodárstva. Vlani rezort vyplatil na investíciách 190 miliónov eur (4,8 miliardy korún). Detaily k podmienkam na získanie tohtoročných dotácií zverejní ministerstvo do konca júla, príjem žiadostí plánuje v októbri.
Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) očakávajú dostatočnú úrodu slovenskej pšenice, raže i ďalších obilnín na spracovanie múky. Spotrebitelia budú mať na jeseň dostatok slovenskej múky, otázkou podľa mlynárov zostáva kvalita pšenice. V piatok o tom informoval generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.
Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.
V apríli 2024, sa uskutočnil na stránkach poľnoinfo.sk a Lesmedium prieskum zisťujúci postoje verejnosti k ekosystémovým službám lesa. Prinášame výsledky odpovedí, ktoré napriek malej vzorke (44 respondentov, z toho 88% starších ako 30 rokov) dávajú obraz o prioritách a postojoch k platbám za ekosystémové služby lesa. Väčšina respondentov (76 %) uviedla, že síce nemá vzdelanie v oblasti lesníctva a nevlastní les, ale 68 % z nich odpovedalo, že do lesa chodí často.
Žatva je v plnom prúde aj v oblasti Veľkého Krtíša. Aktuálne horúčavy poľnohospodári negatívne pre jej priebeh nepociťujú. Vyhovuje jej stabilné teplo, ktoré nie je prerušené zrážkami. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Najkomentovanejšie za 7 dní