ZCHMD: Necitlivé zmeny môžu zabezpečiť pasienky bez zvierat
Odnepamäti sa pásli ovce a dobytok v podhorských a horských oblastiach Slovenska. Odnepamäti žili v týchto oblastiach vlky a medvede. Odnepamäti hospodár chránil svoje stáda pred vlkom a medveďom. Dožili sme sa však situácie, že dnes štát chce chrániť vlka a medveďa a vyháňa stáda hospodára z hôľ, lúk a pasienkov, lebo vlk je pre štát prednejší ako produkcia potravín pre ľudí a údržba krajiny pre ďalšie generácie našich detí.
Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ZCHMD) so znepokojením vníma situáciu okolo legislatívneho procesu súvisiacu s ochranou vlka dravého a rád by podporil snahu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako aj Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku o revidovanie pripravovanej legislatívy v predmetnej veci.
Kombinácia dvoch legislatívnych noriem
Tiež by sme Ministerstvu životného prostredia radi pripomenuli, že pastevný spôsob chovu je produkcia potravín s minimálnou ak nie negatívnou uhlíkovou stopou, ba čo viac s výrazne pozitívnym vplyvom na ekosystémy podhorských a horských trvalých trávnych porastov ako aj na manažment vody v týchto regiónoch. Nazdávame sa, že práve o takéto služby ekosystému by malo ministerstvu životného prostredia ísť v prvom rade.
Veríme, že Ministerstvu životného prostredia nejde o vyhnanie pastevne chovaných zvierat z podhorských a horských regiónov Slovenska. Pretože príčinou núteného odchodu bude kombinácia dvoch legislatívnych noriem. Jedna stanovuje rozšírený zoznam chránených druhov živočíchov a podmienky na získanie odškodnenia za škody spôsobené jedincami týchto chránených druhov. V druhom sa nachádzajú obmedzenia výkonu strážnej a ochrannej činnosti psov pri stádach a vytvárajú potenciálne hrozby napadnutia ľudí – turistov pri voľnom pohybe týchto psov.
Najkontroverznejšou časťou návrhu vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 537/2020 ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je paragraf 44, v ktorom sa do zoznamu chránených živočíchov dopĺňa vlk dravý a paragraf 45, ktorý stanovuje podmienky, pri ktorých dodržaní budú odškodnení chovatelia za škody spôsobené jedincami druhov uvedených v paragrafe 44. Podmienky stanovené v paragrafe 45 sú stanovené nanajvýš prísne a kontraproduktívne pre chovateľov hospodárskych zvierat, na ktorých pleciach sú všetky náklady na ochranu svojich stád.
Návrh ZCHMD
Našim návrhom je, že paragraf 45 je treba úplne zrušiť, alebo doplniť takto: MŽP uhradí chovateľom nasledovné opatrenia vrátane personálnych nákladov a technických pomôcok na ich údržbu v čase pobytu zvierat na pasienkoch počas pastevnej sezóny. Nasledoval by nezmenený text paragrafu. Záverečná veta tohto paragrafu by znela: „Ak vznikne škoda pri dodržaní opatrení uvedených v bodoch a až f, MŽP nahradí celú vzniknutú škodu vrátane budúcej nerealizovanej produkcie a genetickej hodnoty zvieraťa“.
Situácia navodená v paragrafe 45 sa dá prirovnať k tomu, že by sme od chodcov v hustnúcej premávke vyžadovali, aby si na každom chodníku za vlastné postavili zvodidlá, ba čo viac, museli by nahradiť vodičom škodu pri škode vzniknutej kolíziou ich auta so zvodidlami.
Chovatelia sa pýtajú
Všetci zainteresovaní tvrdia, že vlk je inteligentné zviera. Natískajú sa potom otázky:
- Ako bude reagovať rastúca populácia vlka dravého na slabosť ktorú preukážeme nechránením stád, obzvlášť keď neucítia „silu ochrancu“?
- Nebudú sa tlačiť bližšie k ohradám zvierat, lebo strhnúť chabo chránené zvieratá bez možnosti straty člena svorky je jednoduchšie ako naháňať vysokú zver po lesoch?
- Nebudú sa tlačiť bližšie k obydliam ľudí?
- Nebudú početnejšie svorky vlkov ohrozovať pohyb turistov v turisticky atraktívnych lokalitách našej krajiny?
- Ako zareagujú turisti na tabuľky s nápisom „pozor medveď“ „pozor vlk“?
V iných krajinách je situácia taká, že práve Ministerstvo životného prostredia dotuje pobyt pasúcich sa zvierat na podhorských a horských pasienkoch formou podpory ekosystémových služieb a dodatočných preventívnych opatrení pred škodami spôsobenými predátormi. Veríme, že aj naši ochranári poznajú tieto spôsoby podpory zo zahraničia a budú sa v pripravovanej legislatíve inšpirovať takýmito svetlými príkladmi.
Odnepamäti sa pásli ovce a dobytok v podhorských a horských oblastiach Slovenska. Odnepamäti žili v týchto oblastiach vlky a medvede. Odnepamäti hospodár chránil svoje stáda pred vlkom a medveďom. Veríme, že aj my, chovatelia kráv, oviec a kôz, budeme mať v budúcnosti čo chrániť.
Zvieratá boli vždy na pasienkoch. Len ochranár je novodobý výmysel. A ten sa chce uživiť a presadiť na úkor chovateľov. On svoje peniažky od hlúpych mestských „zelených“ a od kamarátov na ministerstvách dostane a osud chovateľa, vidieka a občana všeobecne je mu ukradnutý. On vidí len seba a svoj biznis… Celý komentár »
Tu ide o jediný cieľ. Ide o likvidáciu malých producentov, aby sme si to mohli kúpiť… Je to jedna veľká mašínéria.
Ak je pravda že sa preplácajú poľovným združeniam škody na poľovnej zvery spôsobené predátormi ,to by znamenalo že štát prepláca prirodzenú potravu vlkom,medved´om a rysom ale škody na hosp.zvieratach sa bráni zaplatiť .Takáto logika môže fungovať asi len na Slovensku. Aj nam vznikli škody na HD a vlci nám strhli… Celý komentár »
Ak je toto skutočne pravda, tak by bolo už načase, aby sa preplácali aj škody na poľnohospodárskych plodinách pôsobené voľne žijúcou zverou.
V poraste ozimín určite nepotešia 100 ks stáda jeleňov, a nejme to, čo ostane po nich na jar, keď sú na parcele každodenne.