Výkvet, elita a srdce krajiny

Pred dvadsiatimi rokmi Klub poľnohospodárskych novinárov zorganizoval prvé Top Agro Slovensko. Bolo to nedávno, ba vlastne už dávno. Trochu sa nás pri pohľade na rok 1995 zmocňuje nostalgia a zároveň rešpekt. Dvadsať rokov nie je málo ani v živote človeka, ani celej spoločnosti.
Ako vlastne vzniklo Top Agro Slovensko? Bolo spontánnou reakciou na zmeny, ktoré priniesol november 1989. Päť rokov po revolúcii slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo hľadalo svoju novú identitu a potrebovalo sa vymedziť jednak v nových spoločenských, politických a ekonomických pomeroch vnútri krajiny a jednak voči svetu.
Slovensko, ešte aj dnes to vidíme, je mladá a za jeho hranicami nie veľmi známa krajina, ale predsa už zapísaná do povedomia sveta. To v časoch, keď sa búrlivo mení svet a každú chvíľu prepisujú hranice, vôbec nie je jednoduché. Jedno z prvých svedectiev o Slovensku ako o kultúrnej a vyspelej krajine podali zahraniční novinári. V roku 1995 sa konal na Slovensku kongres Medzinárodnej federácie poľnohospodárskych novinárov (IFAJ). Prihlásilo sa naň 120 žurnalistov naozaj z celého sveta. Prišli Američania, aj Rusi, Japonci aj Nemci, Austrálčania aj Briti, Rakúšania i Holanďania, Belgičania aj Novozélanďania, nebolo kontinentu bez svojho zástupcu.
O kongrese sa rozhodlo v USA v Chicagu v roku 1992, keď ho pridelili Československu, to sa však už rozdeľovalo a novinári z oboch vznikajúcich republík sa dohodli, že organizáciu podujatia si rozdelia: dva a pol dňa pobudnú novinári na Slovensku a dva a pol dňa v Česku. Štartovalo sa na Slovensku. Nie v Prahe, ale v Bratislave. Už to bola výhra.
Svet dovtedy nevedel nič o poľnohospodárstve, ktoré sa zrodilo za železnou oponou. Ako ho predstaviť? Novinári neveria rečiam, ale vlastnej skúsenosti, a tak sme vybrali niekoľko špičkových poľnohospodárskych družstiev, obchodných spoločností a prvých súkromne hospodáriacich roľníkov – top agro podniky Slovenska, aby si predstavitelia siedmej veľmoci utvorili názor o slovenskom poľnohospodárstve.
Na slovenský kongres sa dodnes spomína ako na výnimočnú akciu. Bolo to prvé veľké stretnutie Západ – Východ, ktoré obom stranám otvorilo oči. Začali sme sa lepšie chápať a my, novinári, sme si vtedy uvedomili, že môžeme stimulovať rozvoj chlebového odvetvia cieľavedomým výberom najlepších manažmentov, tých, čo svojím hospodárením v ničom nezaostávajú za najvyspelejšími poľnohospodárskymi krajinami. Tak vznikol nápad vyhodnocovať sto najlepších manažérov a farmárov v agropotravinárstve.
Myšlienka našla podporu u vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Petra Bacu a záštitu nad ňou prebrali všetci ďalší ministri bez ohľadu na politické spektrum, z ktorého vzišli. Za svoju ju považujú aj predsedovia SPPK a AKS. Top Agro je ojedinelá súťaž, nie je to súbor náhodne vybraných podnikov podľa sympatií poroty, ale najlepších hodnotí podľa objektívne zvolených ekonomických kritérií Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, dnes súčasť NPPC.
V priebehu dvadsiatich rokov Top Agro objavilo celú plejádu talentovaných a vynikajúcich manažérov, skvelých hospodárov, ľudí, ktorí rozumejú pôde, rastlinám, zvieratám a svojej krajine. Objavili sme ľudí s horúcim roľníckym srdcom, s veľkou tvorivou fantáziou, ktorí dokazujú, že Slovensko originálnym spôsobom obohacuje európske i svetové poľnohospodárstvo.
Súťaž sme rozbiehali vo chvíli, keď poľnohospodárstvo bolo akoby bokom pozornosti spoločnosť. Opäť sme pritiahli oči verejnosti k ľuďom, ktorí sa starajú o krajinu, jej sýtosť a zdravie. Až s odstupom času opäť oceňujeme a doceňujeme rolu poľnohospodárstva v našom každodennom živote.
Nás novinárov teší, že sme aspoň trochu naplnili to, čo je zmyslom našej práce: všímať si a zastávať sa ľudí, ktorí sú soľou a krvou našej zeme.
Je to skvelá súťaž kým nezačali na poprednych miestach končiť zahraničné spoločnosti a tým dali najavo slovenskej verejnosti že slovensky farmari ktory to budovali cele roky su neschopny a preto treba dat vsetko cudzincom ,mi slovaci sme ostali akymsi odpadkovym kosom europskej spolocnosti .
Ale prečo ? Pretože sme zabudli na našu roľnícku hrdosť, a prijali sme dočasné veľké dotácie!!!!!!! Do času…