Klimatické podmienky sa zmenili tak výrazne, že si pestovatelia ovocia alebo zeleniny nevedia predstaviť svoju prácu bez závlah. A postupne sa potreba zavlažovacích systémov presúva čoraz severnejšie.

Aj keď boli závlahové systémy masívne budované od 70. rokov, v novom režime prišlo k stagnácii. Až po viac ako dvadsiatich rokoch sa črtá riešenie – aby od štátu prešli závlahy tým prvovýrobcom, ktorí ich v danej lokalite používajú.

„Klíma sa mení, sú obdobia sucha, keď týždne a mesiace neprší, a také plodiny ako je zelenina, cukrová repa alebo osivová kukurica sa bez závlah pestovať nedajú. Závlahy neboli v minulosti budované práve v týchto južných okresoch náhodne. Bola však dotovaná voda a elektrina. Pestovateľ mal vodu zadarmo, čo bola kompenzácia – keďže prvovýrobcovia v podhorských podmienkach mali určite dotácie,“ hovorí Peter Horváth, predseda RPPK Galanta a producent zeleniny v tomto regióne.

„Závlahy, ktoré boli vybudované za socializmu na veľkovýrobné podmienky prešli istou premenou a museli sme si ich prispôsobiť na dnešné použitie. Do roku 2004 bola prevádzka závlah dotovaná.  Neskôr už do zavlažovacích systémov nešla zo strany štátu i únie ani koruna. A preto systém postupne upadal. Pestovatelia si závlahy mohli prevziať do prenájmu a investovať do nich podľa potreby. O investíciách teda ťažko hovoriť, pretože závlahy sú štátne, nemáme ich vo vlastníctve, a ťažko sa investuje do cudzieho majetku. Od roku 2004 do roku 2007 sme platili za každý prenajatý hektár, potom sme dostali za symbolickú korunu jeden hektár prenajatej závlahovej plochy s tým, že všetky náklady vrátane príprav a stráženia systémov znáša poľnohospodár,“ hovorí Peter Horváth a pochvaľuje si zmeny, ktoré sa postupne zapracúvajú do praxe od konca minulého roka.

Štátny podnik Hydromeliorácie postupne cez dodatky mení aj spôsob prenájmu zavlažovacích zariadení ich používateľom, teda prvovýrobcom.

„Máme obrovské pozemky, kde je odvodnenie, ale mnohé závlahy nefungujú. Ak chceme byť konkurencieschopní, nedá sa to riešiť inak, ako revitalizáciu zavlažovacích systémov, aspoň tých, čo sú využívané,“ hovorí Ján Bitter, ktorý pestuje zemiaky, ale aj osivovú kukuricu v Trakoviciach a okolitom regióne.

Postupne sa však prvovýrobcovia, ktorí využívajú intenzifikované závlahové systémy dočkajú zmeny. A už to pociťujú pri nových zmluvách so správcom závlah.

„Po novom každý kto má záujem čerpacie stanice, si ju môže prenajať a do nej aj investovať. Investícia sa počíta do majetku prevádzkovateľa. Farmárom sa teda započítavajú prostriedky, ktoré do týchto sústav vložia. Okrem toho sme koncom minulého roka urobili projekt revitalizácie hydromelioračných sústav. Súvisí to s koncepciou rozvoja pôdohospodárstva, ktorá sa viaže na potravinovú bezpečnosť SR. V rámci tejto koncepcie sme identifikovali závlahové sústavy optimálne na rekonštrukciu. Vybrali sme všetky sústavy, o ktoré je záujem, pretože mnohé z nich, aj tie väčšie, nemajú svojho záujemcu v danej lokalite. Je to celkovo 195 vytipovaných čerpacích staníc vhodných na rekonštrukciu. Tento projekt sa dostal aj  do Programu rozvoja vidieka. Rekonštruovať sa teda bude závlahová technika, ale aj závlahové detaily. Celkovo sme vyčíslili predpokladané náklady v hodnote 68 miliónov eur, z čoho 65 percent by mala uhrádzať Európska únia,“ hovorí riaditeľka štátneho podniku Hydromeliorácie Laura Nagyová.