Internetový portál pre poľnohospodárov www.polnoinfo.sk, spravil ďalšiu významnú dohodu o spolupráci, v tomto prípad s Agroinštitútom, š. p., ktorý vydáva mesačník Svetové pôdohospodárstvo. Na našich internetových stránkach vám budeme ponúkať mesačne niekoľko článkov o navrhovaných zmenách a stanoviskách európskych inštitúcií k spoločnej poľnohospodárskej politike, informácie o skúsenostiach a dopadoch implementácie SPP v jednotlivých členských krajinách EÚ, stanoviská a hodnotenia významných inštitúcii ako OECD, FAO, EFSA, a iných k aktuálnym otázkam v poľnohospodárstve, ale aj mnohé ďalšie. Jednoducho, váš portál polnoinfo.sk, chce byť stále na pulze aktuálnych agrárnych informácií. Veríme, že vy, naši čitatelia, oceníte našu snahu a dáte vedieť svojim kolegom, priateľom, poľnohospodárom o internetovom denníku pre roľníkov www.polnoinfo.sk.

Kontrola zdravotného stavu SPP: diagnóza a prognóza

V prvom článku z mesačníka Svetové pôdohospodárstvo vám ponúkame stanovisko Allana Buckwella, profesora poľnohospodárskej ekonomiky na Imperial College v Londýne, riaditeľa Asociácie pre vidiecku krajinu a podnikanie, predsedu politickej skupiny Európskej organizácie vlastníkov pôdy k Spoločnej poľnohospodárskej politike.

Hneď potom ako komisárka Boelová pomenovala súčasnú revíziu SPP „kontrolou zdravotného stavu“ zdôraznila, že „pacient je v podstate v dobrom zdravotnom stave“ – ale potrebuje usmernenie a zjednodušenie.

V skutočnosti po zásadnom ráznom reze týkajúcom sa 1. piliera SPP v roku 2004, nasledovanom reformami režimov olivového oleja, tabaku, bavlny, vína, ovocia a zeleniny a úplnom prepracovaní Nariadenia o rozvoji vidieka (2. pilier), ktoré si od členských štátov vyžiadalo vypracovať nové programy rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 až 2013, zväzy farmárov a organizácie podnikajúce na vidieku, ako Európska organizácia vlastníkov pôdy (ELO), vyjadrili požiadavku na obdobie politickej stability, ktorá by „pacientovi“ umožnila prekonať tieto veľké operácie. Implementácia všetkých týchto reforiem neprebehla všade hladko.

Ale napriek uvedenému Komisia teraz navrhla legislatívne zmeny, ktoré by mali zahŕňať významnú zmenu 1. piliera, a ktoré budú od členských štátov vyžadovať, aby prepracovali národné programy rozvoja vidieka ešte predtým ako ich stihli implementovať.

Politika sa samozrejme musí prispôsobiť meniacim sa ekonomickým, environmentálnym a dokonca politickým podmienkam – ale činitelia zodpovední za rozvoj vidieckej ekonomiky, životného prostredia a celej spoločnosti by v záujme premysleného a stabilného dlhodobého manažmentu a ochrany pôdy mali poskytovať viac než len prázdne sľuby.
Pre rozvoj vidieka a agroenvironmentálne opatrenia SPP nebolo dobré, že nové programy na roky 2007 až 2013 museli byť formulované a implementované predtým ako boli komplexne vyhodnotené výsledky programov za roky 2000 až 2006.

Reforma SPP
Zmeny vidieckeho prostredia a spoločnosti, ktoré chceme dosiahnuť, sú mnohostranné a komplexné. Administratíva týchto programov je zložitá pre príjemcov aj pre administrátorov. Je nerozumné meniť politiku a nástroje každých pár rokov; musíme nechať tieto schémy určitý čas bežať kvôli dôkladnému posúdeniu ich výsledkov a poskytnúť čas, aby sa komplexné ekologické a sociálne vzťahy prispôsobili novým režimom.

Prepojený systém navrhnutých zmien SPP v „kontrole zdravotného stavu“ by mohol výrazne prispieť k jej reforme. Ak by všetky návrhy boli schválené a plne rešpektované členskými štátmi, mohlo by to znamenať ďalšie významné kroky v reforme SPP.

Balík návrhov však doteraz nie je schválený. Zdá sa, že predchádzajúce diskusie v Rade svedčia o malom nadšení pre zmeny financovania medzi dvoma piliermi pomocou zvyšovania povinnej modulácie. Pri mnohých navrhovaných voliteľných zmenách, napr. prechod od historických platieb k platbám na základe výmery a úplný decoupling všetkých platieb – sú náznaky, že takmer žiadne členské štáty nemajú chuť ich uplatňovať.

Diskriminačná modulácia
Návrh zaviesť progresívnu moduláciu by mal byť zamietnutý. Návrh by zvyšoval zložitosť systému jednotnej platby a smeroval k diferencovanej úrovni platieb a nie k jednotnejším platbám a to by len minimálne zvýšilo množstvo peňazí na 2. pilier vzhľadom na túto mimoriadnu zložitosť.

Progresívna modulácia potrestá najväčšie európske poľnohospodárske podniky. Väčšina sa tomu bude snažiť vyhnúť, čo povedie k nadbytočnej byrokracii pri reštrukturalizácii fariem.

Je to diskriminovanie fariem, ktoré sa snažia expandovať pomocou nájmu a to bude spomaľovať potrebné štrukturálne zmeny. Systém jednotnej platby je o manažmente pôdy a nie o podpore trhu s komoditami a bol významnou súčasťou reformy v roku 2004. Tak by návrh umožniť členským štátom obmedziť nároky na systém jednotnej platby pre subjekty, ktorých základným cieľom je poľnohospodárska výroba, mohol byť krokom dozadu. Tiež by to mohlo potrestať farmy, ktoré veľmi úspešne diverzifikovali svoju podnikateľskú činnosť.

Kontrola produkcie končí
Menej kontroverzným opatrením je zjednodušenie trhových režimov. Eliminácia nadbytočnej produkcie kontrolnými nástrojmi, mliečne kvóty a vyňatie ornej pôdy z obrábania sú všeobecne akceptované ako správne nástroje na ukončenie intervencie na trhu s komoditami.
Manažment rizík

V otázke manažmentu rizík nebola „kontrola zdravotného stavu“ tak komplexná a užitočná ako mohla byť. Treba viac diskutovať o predchádzaní nestabilite na potravinových trhoch. To sa týka všetkých jej príčin: klímy, škodcov a chorôb, ktoré majú vplyv na úrodu; rozvoja komoditných trhov (vrátane energie); makroekonomických výkyvov (inflácia, rast, úrokové a výmenné kurzy) a politických zmien, ktoré ovplyvňujú ceny.

Od Mac Sharryho reformy z roku 1992 sa uplatňovala stratégia odklonu od priamej intervencie na poľnohospodárskych trhoch k pôsobeniu na ceny komodít alebo ich množstvá.

„Kontrola zdravotného stavu“ kladie otázky, či bude intervencia zohrávať v celej EÚ nejakú úlohu pri predchádzaní kolapsu deformovaného trhu a bude platná pre celú EÚ. „Kontrola zdravotného stavu“ však nerieši úlohu systému jednotnej platby pri stabilizácii príjmov.
Tento čiastkový a pragmatický prístup k manažmentu rizík je dôvodom, prečo sme presvedčení, že „kontrola zdravotného stavu“ nevyužila príležitosť uskutočniť rozsiahlejšiu a väčšiu revíziu budúcej SPP po roku 2013. Uvítali by sme, keby „kontrola zdravotného stavu“ viedla k rozsiahlejšej diskusii a navrhla menej zmien uplatňovaných ešte do roku 2013.

Základnou otázkou je ako presmerovať podpory SPP. Je lepšie urobiť to opatreniami v rámci 1. piliera ako opatreniami navrhovanými v rámci Článku 68? Alebo bol by presun prostriedkov do 2. piliera lepším riešením?
Farmári sa obávajú, že 2. pilier je príliš byrokratický, fondy sú ťažko dostupné a dochádza k vysokým stratám. Mnohé vlády odmietajú presun do 2. piliera, pretože vyžaduje dodatočné verejné zdroje na spolufinancovanie.
Veľkorysý prístup

Niet pochýb o tom, že revízia rozpočtu po roku 2013 je vážna vec. V nasledujúcich dvoch rokoch bude SPP stredobodom záujmu a intenzívnej diskusie, ktorá sa bude odohrávať na úrovni najvyšších vládnych predstaviteľov a ministrov financií.

Ak budú tí, ktorí profitujú z opatrení osi 2 (t.j. farmári a environmentalisti) pokračovať v malicherných hádkach o tajomných detailoch Článku 68 a povinnej a dobrovoľnej modulácii, ocitneme sa v negatívnej pozícii závislosti na rozpočte. Nebudeme pripravení naplniť ciele SPP pre 21. storočie a uskutočniť také opatrenia, ktoré budú potrebné na realizáciu týchto cieľov a zodpovedajúce rozpočtovým zdrojom EÚ.

Potravinová a environmentálna bezpečnosť
To je dôvod, prečo sa ELO a jej členské organizácie zaoberajú víziou dlhodobého vývoja SPP v duchu sloganu „Potravinová a environmentálna bezpečnosť“. Riešime otázky potravinovej a environmentálnej bezpečnosti pre nasledujúcich päťdesiat rokov a ďalšie obdobie. Sme presvedčení, že svet bude musieť zvýšiť poľnohospodársku produktivitu a zároveň výrazne znížiť znečistenie vody dusičnanmi a fosforečnanmi a znížiť znečistenie atmosféry metánom a oxidom dusným. To je obrovská úloha pre výskum a vývoj.

Európa a jej politika rozvoja vidieka musia zohrať významnú úlohu pri hľadaní spôsobov ako to dosiahnuť a šíriť takéto poznatky farmárom. To sú jasné úlohy v kompetencii EÚ: podľa nášho názoru na splnenie tohto cieľa bude prinajmenšom potrebné zachovať súčasný rozpočet. Ale najskôr sa musíme zbaviť negatívnych názorov o SPP z minulosti.

Svetové pôdohospodárstvo, č. 9/2008, ročník X., vydáva Agroinštitút Nitra, š. p., Centrum informačných služieb

Poznámka 1. 1. 2011 – mesačník Svetové pôdohospodárstvo od začiatku roku 2011 prestal vychádzať.