Od januára 2022 administratívne prejdú Lesy SR pod Štátnu ochranu prírody. Vyplýva to z Budajovej novely zákona o ochrane prírody, ktorú už posunuli do druhého čítania. Presunom pozemkov pod envirorezort sa má zabezpečiť jednotná správa chránených území Slovenska. Stovky súkromných vlastníkov lesov, ktorí obhospodarujú pôdu v urbariátoch a družstvách sa preto v piatok protestne zhromaždili pred budovou mestského úradu vo Svite, kde prebiehali rokovania k novele zákona.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že novela sa súkromných vlastníkov lesov netýka, čo podľa nich nie je pravda.

“Ide už o tridsiatu piatu novelu Zákona č. 543 z roku 2002 o ochrane prírody a krajiny v poradí a zatiaľ ani jedna z nich nepriniesla uvoľnenie reštrikcií. Tu predsa nejde len o akt presunu agendy z rezortu do rezortu. Je rozdiel, či hospodárime spoločne v záujme ochrany prírody alebo, či dostaneme suseda, ktorý má presne opačné zmýšľanie,” vysvetľuje organizátor protestu Ján Lach, a zároveň podpredseda Únie regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenka.

Návrh zákona rieši prechod výlučne štátnych pozemkov spod rezortu pôdohospodárstva pod ochranu prírody.

Súkromní vlastníci majú obavu z vyvlastňovania

Súkromní vlastníci lesov majú obavy, že novela ohrozí ich súkromné vlastníctvo.

“Máme oprávnené obavy o našu  pôdu, ktorú obhospodarujeme na území národných parkov, ale i o naše živobytie. Tridsať rokov po revolúcii sa nám niečo také veľmi zle počúva. Keď sa vyhlasovali národne parky, nikto sa nepýtal vlastníkov dotknutých pozemkov, či s tým súhlasia alebo nie. Teraz sa nám história opakuje,” doplnil organizátor protestu, podľa ktorého bude mať novela za následok znehodnotenie ich majetkov, či už lesnej pôdy, ale aj poľnohospodárskej a pasienkov, možný zánik poľovných revírov, narušenie krajinotvorby a postupné vylúčenie verejnosti z voľného prístupu do našich lesov.

Po presunutí Lesov SR pod envirorezort má ŠOP do roku 2030 zaviesť bezzásahovosť až na 75% územia národných parkov, čo sa podľa súkromných vlastníkov pôdy dotkne zamestnancov v lesnom hospodárstve. Protestom chceli prejaviť podporu aj stovkám zamestnancom štátnych lesov. Únia tiež envirorezortu vyčíta, že nie je spracovaná podrobná analýza a nevie sa, aký dopad v praxi bude mať tento medzirezortný presun lesov.

Požiadavky súkromných vlastníkov

Protestujúci zhrnuli svoje požiadavky do štyroch bodov. Žiadajú prehodnotenie chráneného územia, opätovné vyhlásenie územia národných parkov v súlade s medzinárodnými kritériami i s prihliadnutím na vlastníkov pozemkov. Dožadujú sa aj plánu ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja dotknutých regiónov s vyčlenenými finančnými prostriedkami na jeho realizáciu v štátnom rozpočte.

“Nechceme sľuby, ale konkrétne kroky. Dávam klobúk dole pred všetkými, ktorí tu dnes prišli a nebáli sa vyjadriť svoj názor, či už sú to lesníci, vlastníci lesov, ale i bežní ľudia, lebo táto novela sa dotýka nás všetkých,” uzatvára Lach.

Organizátori protestu tiež spísali hromadnú pripomienku a počas protestu zbierali pod ňu podpisy. V prípade, že neuspejú, pôjdu protestovať aj do parlamentu, kým nebude novela prípustná pre všetky zainteresované strany. Proti presunu štátnych lesov je aj agrorezort.

Transformácia správy Lesov SR

Podľa oficiálnych zdrojov štát nebude nikoho do ničoho nútiť. Ak zamestnanci Lesov SR prejdú pod nový rezort, o nič neprídu a budú mať prácu.

Pokiaľ ide o neštátnych vlastníkov lesných pozemkov, tých sa transformácia podľa ministra životného prostredia Jána Budaja nijako nedotýka a z fondu plánu obnovy majú stovky miliónov eur na podporu rozvoja národných parkov.

Poslankyňa NR SR Jarmila Halgašová a tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo potvrdila pre polnoinfo.sk, že práva súkromných vlastníkov novelou zákona dotknuté nebudú.

“Návrh na vyvlastnenie pozemkov nebol nikdy predložený, preto ma tento dôvod na zvolanie zhromaždenia vyrušil. Na presun kompetencií správy lesov mám svoj osobný názor. Neprekážalo by mi, ak by sa tak stalo v štvrtom a piatom stupni ochrany, avšak presunu lesov v treťom stupni ochrany zástancom nie som,“ uviedla Halgašová.

Návrh zákona je však stále len v štádiu prerokovávania a na konečné znenie si treba počkať. Podľa Halgašovej sa dá očakávať, že poslanci k návrhu zákona predložia pozmeňovací návrh.