Zima 2008/09 možno celkovo hodnotiť ako teplú s odchýlkou od dlhodobého priemeru (DP 1951 – 1980) + 0,7 až + 1,8 oC. Relatívne najchladnejším mesiacom bol január (+ 0,5 až + 1,5 oC od DP), naopak najteplejší december (+ 1,7 až + 3,4 oC od DP – veľmi teplý mesiac). Február v oblasti západného a stredného Slovenska mal z pohľadu teplotných pomerov odchýlku od DP na úrovni + 0,1 až + 1,0 oC (teplotne normálny mesiac), na krajnom juhovýchode stredoslovenského a v celom východoslovenskom regióne dokonca + 1,1 až + 2,0 oC (teplý mesiac). Úhrn zrážok počas zimy dosiahol v priemere 202 mm t.j. 143 % DP. V decembri spadlo v priemere za SR 84 mm zrážok (159 % DN – veľmi vlhký mesiac) v januári bol úhrn zrážok na úrovni 120 % DN a veľmi vlhký so 68 mm (165 % DN bol aj mesiac február.

Biologická inventarizácia ozimných obilnín na jar potvrdila fakt, že až 75,0 % porastov sa nachádzalo v optimálnom stave, rovnomerne a kompletne vzídených, dobre zakorenených v dobrom zdravotnom stave, s optimálnym počtom rastlín. Pri ďalšom správnom ošetrovaní a hnojení dávajú tieto porasty predpoklad veľmi dobrej úrody. V priemere 20,0 % porastov síce kompletných a rovnomerne vzídených, s vyhovujúcim počtom rastlín, ale prevažne slabších, menej zakorenených dáva pri ďalšej vhodnej starostlivosti predpoklad dosiahnutia dobrej úrody. Zvyšných 5% s predpokladom nižšej až priemernej úrody bolo etapovito vzídených, nevyrovnaných, medzerovitých, aj keď s dostatočným počtom rastlín. Počet rastlín v priemere za hodnotené porasty sa v čase monitorovania pohyboval v rozpätí od 350 do 400 ks.m-2.

FOTO: CVRV

Porasty sa nachádzali vo fáze odnožovania v priemere so 4 vytvorenými odnožami (rozpätie od 1 do 5 odnoží). Neskôr siate porasty ešte len začínali odnožovať a mali vytvorenú zatiaľ len jednu odnož. Takéto porasty sme evidovali na menej ako 5 %-ách plôch prevažne v Banskobystrickom kraji. Najvyvinutejšie porasty sa nachádzali v okolí Topoľčian, Bánoviec nad Bebravou, Trenčína, Trnavy a Nitry. Porasty v južnejších častiach Nitrianskeho a Trnavského kraja ako aj v Bratislavskom kraji mali vytvorené 2 až 4 odnože. Na východe SR boli vyvinutejšie porasty v Košickom kraji (3 – 5 odnoží), hlavne v okrese Trebišov. Porasty v Prešovskom kraji mali v priemere vyvinuté 3 – 4 odnože na rastlinu.

Hodnotené porasty zatiaľ nevykazovali výraznejšie napadnutie hubovými chorobami, ktoré by ich mohli vážnejšie poškodiť. Ozimné jačmene sa vyznačovali výraznejším žltým sfarbením, ktoré predpokladáme, že má súvis s výživným stavom porastov, prípadne odlišnou reakciou na chlad v porovnaní s pšenicou.

Najčastejšie pozorovanými burinami boli hviezdica, rumančekovité, hluchavky a veroniky ich zastúpenie bolo vzhľadom k ešte neprevedenej herbicídnej ochrane primerané. Buriny sa viac menej nachádzali v štádiu klíčnych listov, predpokladáme však, že očakávaný nástup vyšších teplôt na začiatku apríla spôsobí ich intenzívny vývoj, čo si vyžiada adekvátny herbicídny zásah.

 Záverom možno konštatovať, že ku 20. 3. 2009 boli porasty ozimných obilnín v rámci celého Slovenska vo veľmi dobrom kondičnom stave v primeranej rastovej fáze.

 Na celkovom dobrom stave porastov sa v značnej miere podpísal priebeh počasia v jesennom období, keď bola sejba vykonaná v dobrej kvalite a v agrotechnickom termíne. Hlavne vhodné vlahové pomery počas zimných mesiacov dávajú predpoklad pre dobré naštartovanie jarnej vegetácie.

 Z pohľadu výživy je potrebné čo najskôr vykonať regeneračné prihnojenie nakoľko z dôvodu dlhšie trvajúcej zimy bola obmedzená mineralizácia N v pôde.

 Vyvinutejšie porasty sa môžu prihnojiť aj neskôr pričom prednosť by mali dostať hlavne slabšie vyvinutejšie porasty, ktoré potrebujú dusík k naštartovaniu intenzívneho odnožovania. Pri vyvinutejších porastoch sa dodaný N využije k intenzívnemu rastu na začiatku steblovania. Rovnako by mali byť v prvom rade regeneračným prihnojením podporené porasty, kde bola vynechaná predsejbová dávka dusíka.

 V ďalšom období vegetácie je nutné venovať pozornosť predovšetkým produkčnej dávke N, ktorá okrem vplyvu na celkovú produkciu môže eliminovať aj následky nepriaznivých poveternostných vplyvov hlavne spôsobených možným suchom v jarných mesiacoch.

 Predpokladáme, že pri výraznejšom oteplení môže nastať silný infekčný tlak chorôb, čo si vyžiada cielený zásah fungicídmi v prvom rade proti listovým chorobám.

 Nevyhnutným zásahom v čo najkratšom časovom horizonte bude aj ošetrenie herbicídmi, nakoľko na väčšine porastov bol pozorovaný nástup burín.

 Pri dodržaní týchto zásad a pri vyhovujúcom priebehu poveternostných podmienok je predpoklad dosiahnutia nadpriemerných úrod v porovnaní s desaťročným priemerom.

Ing. Roman Hašana, PhD. a kol. (CVRV – VÚRV Piešťany; CVRV – VÚA Michalovce)