Do ukončenia žatvy chýba už len niekoľko stoviek hektárov. Kombajny nestretnete na poliach už dvadsiatich regiónov a to je čas, keď môžeme bilancovať. Úroda nie je z dlhodobého hľadiska najhoršia, oveľa viac zarmucujú ceny kľúčových komodít. Z tohto dôvodu, nie len o úrodách, budeme hovoriť so Štefanom Adamom, z Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ako napredujú zberové práce?
Očakávame, že do konca budúceho týždňa, alebo v poľnohospodárskom slovníku – do začiatku Agrokomplexu, bude úroda pod strechou. Zostávajú zožať približne štyri percentá plôch pšenice a repky. O niečo menej jačmeňa. Pri ostatných komoditách, ako ovos, triticale, ale napríklad aj raž, sú výmery nepozberaných plôch v percentuálnom vyjadrení o niečo vyššie. Treba ale poznamenať, že tieto plodiny sa pestujú na oveľa menších výmerách.

Skúsme povedať na akých? Počas našich rozhovorov, sme to nikdy nespomenuli.
Plochy osiate pšenicou predstavujú viac ako 380 tisíc hektárov, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast približne o jedno percento. O niečo väčší vzostup pestovateľských výmer sledujeme pri repke. Plocha, na ktorej sa táto komodita pestuje, je takmer 170 tisíc hektárov. Naopak pri jačmeni, či už jarnom, alebo ozimnom, hovoríme o viac ako 7 percentnom poklese pestovateľských výmer. Ten pestujeme tento rok na výmere takmer 200 tisíc hektárov. Najvýraznejší prepad pestovateľských plôch bol pri raži a to viac ako dvadsať percent, na súčasných 20 tisíc hektárov.

Keď porovnávame pestovateľské výmery, skúsme povedať aj o priemerných úrodách, poprípade ich porovnať.
Pri repke dosahujeme hektárový výnos 2,36 tony z hektára, čo je o desať percent menej ako vlani. Približne 16 percentný výpadok úrod, oproti minulému roku, sme zaznamenali pri pšenici. Tu hektárový výnos len veľmi mierne prekračuje 4 tony. Najvýraznejší pokles úrod, oproti minulému roku, je u jačmeňa. Výnosy sú približne o pätinu nižšie a dosahujú 3,3 tony z hektára.

Môžeme ešte stále hovoriť o Žitnom ostrove, ako o obilnici Slovenska?
Z hľadiska produkcie určite, z pohľadu úrod už asi veľmi nie. Najlepšie úrody dosahujeme v severnejších zemepisných oblastiach. Napríklad repka, alebo ozimný jačmeň dosahoval najvyššie výnosy úrody v Bánovciach nad Bebravou. Repke sa ešte darilo v topoľčianskom regióne, ale napríklad aj v okrese Liptovský Mikuláš. V týchto oblastiach hovoríme o úrodách nad 3 tony z hektára. Naopak najhoršie úrody sú v Žiline, kde v súčasnosti nedosahujú ani jednu tonu z hektára. Za zmienku možno stojí, že v priemerná úrodnosť jačmeňa ozimného, už v spomínaných Bánovciach nad Bebravou, dosiahla 6,6 ton z hektára, čo je náskok oproti druhej Spišskej Novej Vsi približne o 1,3 ton.

Jarný jačmeň zase najlepšie „sypal“ v Topoľčanoch, kde úrody dosiahli 4,8 tony z hektára. Pri tejto plodine je ale problémom hraničný podiel dusíikatých látok, v dôsledku vysokého podielu zelených zŕn. Ďalšími významnými regiónmi sú Bánovce nad Bebravou, Nitra, Prievidza, ale i Michalovce. Až za nimi nasledujú okresy na Žitnom ostrove.

A pšenica?
Topoľčany si pripísali prvenstvo v hektárových úrodách aj pri pšenici a to na s úrodou 5,8 tony z hektára. O niečo nižšie výsledky dosiahli Bánovce nad Bebravou, Nitra, ale i Levice.

Povedzme niekoľko viet o odbytových cenách
Vývoj na trhu s cenami v týchto dňoch naozaj stagnuje a väčšina prvovýrobcov drží obilie na skladoch, poprípade z dôvodu zabezpečenia chodu podniku, predáva menšie množstvá. Aj tak ale môžeme uviesť, že väčšina poľnohospodárov vyčkáva, ako sa situácia vyvinie. Na základe súčasnej situácie, mnohí roľníci zvažujú, že na jeseň neosejú celé svoje výmery, ale časť pôdy nechajú úhorom.