David Kovář začal v čase covidovej pandémie pestovať huby v garáži. Vlani sa už presunul do nových priestorov v brnianskych Žabovřeskách. Dopyt po čerstvých hubách je ale taký veľký, že už teraz predpokladá, že o rok, možno rok a pol sa bude musieť presunúť do ešte väčších priestorov a bude musieť zapojiť popri rodine aj zamestnancov, povedal majiteľ firmy Houbio v rozhovore s ČTK.

Mesačne je schopný ponúknuť spotrebiteľom 70 kilogramov húb.

„Stále sme ešte malí a nie sme schopní dopyt pokryť. Možno sa nakoniec budeme musieť sťahovať aj do nejakej haly. Spolupracujeme s brnianskymi reštauráciami a prichádzajú k nám aj koncoví spotrebitelia z Brna či blízkeho okolia. Zvažujeme, že naše huby začneme ponúkať aj predajniam s biopotravinami,“ povedal Kovář.

Zatiaľ má v ponuke jediný produkt, polkilogramový mix čerstvých húb, ktoré zákazník dostane v deň zberu alebo najneskôr na druhý deň ráno. David Kovář už teraz spriada plány, že by niektoré huby aj sušil alebo vyrábal tinktúry.

Od Petriho misky

Podľa Kovářa je v Česku niekoľko podobných menších pestovateľov húb.

„V čom sme ale výnimoční je to, že si robíme všetko sami. Ako s obľubou hovorím – od Petriho misky, na ktorej pestovanie začína,“ opisuje Kovář.

Zo zahraničia si nechal poslať na začiatku hubové kultúry v tekutom stave a sám si pestuje podhubie, ktoré potom dáva do sadby a neskôr do substrátu. Aj ten si pripravuje sám.

Pre systém pestovania získal vlani biocertifikáciu, pretože huby rastú v substráte, ktorý pozostáva len z drevených pilín a vody, zároveň nepoužíva žiadnu chémiu.

„Preto sme stále vystavení riziku, že huby napadnú baktérie, ktoré bežne žijú vo vzduchu, aj keď sa tomu snažíme maximálne predísť. Predtým nám baktérie napadli 30 percent úrody, dnes sme na desiatich percentách, „povedal Kovář.

Ázijská kuchyňa aj polievky

Všetky huby, ktoré pestuje, sú drevokazné a v prirodzenom prostredí žijú na odumretom dreve.

„Máme tu komerčne niekoľko druhov húb, ďalšie skúšame. Niektoré sa hodia do omáčok, niektoré do ázijských jedál, ale tiež do polievok alebo je možné ich len tak osmažiť,“ povedal Kovář.

Ide napríklad o niektoré druhy hliv – citrónovú, ružovú, modrú a kráľovskú. Ďalej pestuje čiernu perlu, ktorá je krížencom klasickej a kráľovskej hlivy, shitake, šupinovky, polničku topoľovú, trsovnicu lupeňovitú či koralovca ježovitého.

Zatiaľ nie je pestovanie príliš energeticky náročné, pretože v pivnici v hĺbke piatich metrov je relatívne stála teplota a len sa tu udržiava vlhkosť a prívod čerstvého vzduchu.

„Ak sa budeme presúvať a produkciu zvýšime, budeme to robiť v kontrolovanom prostredí, kde sa už nezaobídeme bez klimatizácie. Teraz sa v rámci možností snažíme nasimulovať hubám prirodzené prostredie, preto im tiež 12 hodín denne svietime. Súčasné priestory ešte umožňujú zvýšiť produkciu tak o tretinu, ale už teraz tu trávim viac času ako v mojej hlavnej práci,“ uviedol Kovář, ktorý je vyštudovaným optikom a pracuje v rodinnej optike.

Pokus – omyl

Hubám venuje drvivú väčšinu voľného času vrátane víkendov a večerov.

„Chodíme sem s priateľkou a pomáha nám aj babička,“ uviedol Kovář.

K pestovaniu sa dostal nie úplne jednoducho. Ale stačilo, že huby rád zbieral a jedol. Za covidu si poranil koleno, musel sa prestať venovať výkonnostnému športu a hľadal, čo by jeho čas naplnilo. Postupne prenikal do pestovania húb.

„Veľa sme išli cestou pokus – omyl a rozhodne to nie je pre ľudí, ktorých zložia prvé neúspechy. Prežili sme si ich veľa a tento rok nás zaskočilo, keď začalo mrznúť a v pivnici klesla teplota natoľko, že sme prišli o väčšinu úrody,“ povedal Kovář.

Tento rok na jar tiež získal ocenenie Regionálna potravina Juhomoravského kraja. Nie však úplne obyčajnou cestou.

„Išli sme sa prihlásiť na poslednú chvíľu. Uzávierka bola o 8:00, na parkovisko som prišiel o 7:59 a pán z obsluhy parkoviska mi pomohol. Zavolal, nech na mňa ešte počkajú, tak som tam dobehol s prihláškou a nakoniec nás ocenili,“ rozprával Kovář.