Štát chce vyriešiť pozemkové úpravy za 30 rokov. Už dva roky sa však len pomaly pohýname z miesta. Pozemkové úpravy, ktoré sa mohli rozbehnúť aj vďaka plánu obnovy, peniaze z jeho balíka nakoniec zrejme nedostanú. Plánovaných 60 miliónov eur sa rezort financií napokon rozhodol využiť inak.

„Ministerstvo financií SR potvrdzuje, že sa pozemková reforma a pozemkové úpravy v Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý je momentálne v MPK, nenachádzajú. To však neznamená, že nie sú podstatné alebo by sa nemali financovať,“ uviedol Pavol Kirinovič, hovorca ministerstva financií.

Jedným dychom dodal, že z reformného plánu sa nemôže financovať všetko.

„Za našu odbornú obec sme veľmi sklamaní, pretože sme mali aj separátne rokovanie s ministerstvom financií, a tam sme sa ešte bavili o čiastke 60 miliónov eur, možno viac. A išlo len o to, ako sa to zloží, pretože sa tam rátalo aj s peniazmi na projekty, aj s peniazmi na realizácie spoločných zariadení ako výsadby remízok či vetrolamov a podobne,“ reagoval Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav.

Sklamanie aj na agrorezorte

„MPRV SR vyjadruje svoje sklamanie nad skutočnosťou, že komponent spracovaný ministerstvom a predložený rezortu financií, ktorého zmyslom bola realizácia komplexných pozemkových úprav – teda nielen samotná komasácia pôdy, ale aj realizácia zelenej infraštruktúry v krajine, sa nestal súčasťou Plánu obnovy. S poľutovaním konštatujeme, že sa tam dostali podstatne menej ambiciózne plány ako výkup súkromných pozemkov v chránených oblastiach alebo revitalizácia 90 km riek bez širšieho riešenia ich povodí,“ vyjadril sa Daniel Hrežík z tlačového oddelenia MPRV SR.

Rezort mal s plánom obnovy pôvodne veľké plány. Minister Ján Mičovský naplánoval opatrenia za 2 miliardy eur, neskôr ich skresal na 1 miliardu. Napokon sa však do rozpracovanej verzie plánu obnovy dostali len pozemkové úpravy, ktoré tiež predsa len vypadli.

„MPRV SR navrhovalo vo svojom prvku v rámci pozemkových úprav vybudovať prvky zelenej infraštruktúry na takmer 9 percentách územia Slovenska, teda v 435 katastrálnych územiach, kde už boli vykonané pozemkové úpravy na vlastnícky vysporiadaných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu a obcí. Ak by prešiel náš návrh, obyvatelia by postrehli viditeľné zmeny v žiaľ stále monokultúrnej slovenskej krajine, a to v podobe vybudovaných zelených prvkov, ktoré by priniesli aj zmenu mikroklímy a vodných pomerov v dotknutých územiach,“ dodal Hrežík.

Rezort v rámci medzirezortného pripomienkového konania v tejto veci podal aj zásadnú pripomienku.

Poľnohospodári už akoby rezignovali

Od plánu obnovy mala poľnohospodárska obec veľké očakávania – aj v kontexte sľubov rezortného ministra. Tie sa však napokon do reality nepretavili.

„Vo všeobecnosti treba povedať, že v pláne obnovy sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo nenachádza vôbec. Sme, povedal by som, takým smutným ostrovom v rámci Európy. Na druhej strane treba povedať, že sme očakávali, že tam ostane aspoň tých 60 miliónov eur, pôvodne plánovaných na pozemkové úpravy.  Ako ale vidieť, už ani na pozemkových úpravách nám na Slovensku nezáleží. Ide to v príkrom rozpore aj s programovým vyhlásením vlády, aj s verejnými vyjadreniami vrcholných predstaviteľov agrorezortu,“ skonštatoval Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Pozemkové úpravy mohli pomôcť vyriešeniu komplikovaných vlastníckych vzťahov, s ktorými poľnohospodári často bojujú. Na nevysporiadaných pozemkoch nemôžu realizovať ani rezortom toľko presadzované zelenšie opatrenia.

„Keď v pláne obnovy nenachádzame pre sektor ani euro, tak sa musíme úplne objektívne opýtať, ako ďalej? Či môžeme pracovať tak, že povedať sa dokáže všetko, ale keď príde na činy, ani euro sa nenájde. Rovnako musíme so znepokojením vnímať, aké postavenie má naše rezortné ministerstvo vo vláde. Ako jediný rezort sme nedostali ani euro, ani len tie pozemkové úpravy tam nie sú, takže potom aj vyjednávacie schopnosti rezortného vedenia vo vzťahu k vláde a koalícii sa rovnajú zrejme nule,“ dodal Macho.

Za 30 rokov to nestihneme

Roztrieštenosť pozemkov na Slovensku patrí v Európe k najvýraznejším. Jednu parcelu v priemere vlastní 12 ľudí. Celkovo u nás existuje asi 100 spoluvlastníckych vzťahov. Pozemkové úpravy sa viac ako desaťročie nerobili vôbec, nevysporiadaných je vyše 3100 katastrálnych území a situácia sa bez krokov v praxi len zhoršuje.

„Pozemkové úpravy sa v tomto roku rozbehli v 130 obciach, čo je 133 katastrálnych území,“ informoval Daniel Hrežík z ministerstva.

Ide o balík pozemkových úprav z eurofondov z uplynulého programovacieho obdobia. Ich príprava sa aj pre problémy s obstarávaním ťahá už niekoľko rokov. V roku 2018 sa navyše štát zaviazal k pravidelnému financovaniu pozemkových úprav. Záväzok sa z papiera do praxe zatiaľ nepremietol.

„Už vtedy to bolo kritizované, keďže sa rátalo s tým, že sa na celom území pozemkové úpravy spravia za 30 rokov. Ubehli dva roky a nič sa neudialo – mimo eurofondových peňazí, z ktorých boli projekty vysúťažené ešte v roku 2018, čiže to sa do spomínaných 30 rokov ani nerátalo. Takže vtedy bolo 30 rokov veľa, a teraz dva roky stojíme, takže sa obávame, že ani za tých 30 rokov to neusporiadame,“ uviedol Vladimír Uhlík.

Podľa neho pritom investícia 30 miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu ani nie je vysoká.

„Pri takto dôležitej veci to nie je veľká suma, pretože samotné vysporiadanie nám zabezpečí, že sa na takéto pozemky môžu čerpať napríklad eurofondy, môžu prísť ďalšie investície do krajiny, ktoré sa nemôžu diať bez toho, aby sme mali majetkovo vysporiadané pozemky,“ upozornil Uhlík.

Štát v roku 2019 vybral aj za pomoci odborníkov asi 120 katastrálnych území pre pozemkové úpravy. V praxi sa však robiť nezačali. Vlani došlo k výberu ďalších území pre úpravy za sľúbených 30 miliónov eur, ani tie sa napokon do praxe nedostali. Tento rok by do zoznamu mala pribudnúť opäť viac ako stovka území. Hľadanie tých, ktorí vysporiadanie potrebujú, je však zrejme v porovnaní s hľadaním sľúbených peňazí, podstatne jednoduchšie.