Pasenie zvierat je na Slovensku v drvivej väčšine sezónne. Začína sa zvyčajne v tomto období.

„Sezónne pasenie je spravidla od svätého Juraja, teda od 24. apríla, do svätého Martina, teda do 11. novembra. My máme asi 1 500 oviec, z toho 960 bahníc. Zvieratá pasieme s pastierom a pastierskym psom. Ovce sa po pasienku pohybujú voľne, sami si vyberajú najlepšie zloženie trávneho porastu a popri tom ho aj prihnojujú,“ skonštatoval Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce.

Nedopasky poľnohospodári dodatočne kosia alebo mulčujú.

„Ale snažíme sa pasenie udržať v čo najvyššej miere,“ dodal chovateľ.

Stavy konečne narástli

Hoci má chov oviec, rovnako ako ich pasenie v prírode, na Slovensku dlhoročnú tradíciu, z pasienkov sa tieto zvieratá vytrácajú. Z niekdajších 500 tisíc oviec, ktoré sa u nás pásli pred asi dvadsiatimi rokmi, zostala len väčšia polovica – stavy totiž v uplynulých rokoch klesli pod 300 tisíc kusov.

„Za posledných desať rokov sa stratilo viac ako 100 tisíc oviec,“ upozornil Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Nárast zaznamenal sektor až v uplynulom roku – aktuálne sa počet oviec šplhá k číslu 310 tisíc. U kôz je to asi 20 tisíc zvierat.

„Práve ovce a kozy sa starajú o krajinotvorbu v horských a podhorských oblastiach. Sú posledným druhom hospodárskych zvierat, ktorý udržiava aj najmenej prístupné trávne porasty. Tu poukazujeme na to, že chov zvierat na pastve je finančne podstatne náročnejší ako celoročný chov v maštali. Finančne náročnejšie je zabezpečiť personál na pastevný chov, košarovanie či nocovanie na pasienkoch. Na taký chov je potrebná nepretržitá prítomnosť pastierov. Taktiež je veľkou finančnou záťažou zabezpečenie oplôtkových systémov a ochrany pred predátormi. Pre našich chovateľov by bolo jednoduchšie zatvoriť zvieratá do maštale a tam ich kŕmiť,“ dodal Reľovský.

Ekoschémy

Práve zatváranie oviec do maštalí ako jednoduchší spôsob chovu, aj podľa predstaviteľov zväzu, na Slovensku hrozil. Údajne o ňom uvažovalo viacero chovateľov. Presvedčiť ich o udržaní pasenia má nová podpora, takzvaná „eko-schéma Pastevný chov“.

„Cieľom je zlepšenie životných podmienok zvierat, a to nielen oviec a kôz, ale aj dojníc a mladého dobytka. To bude mať pozitívny vplyv aj na spotrebiteľov, životné prostredie a rozvoj vidieka. Vplyvom intenzifikácie chovu zvierat sa mnohé zvieratá chovajú počas celého roka v ustajňovacích  priestoroch, v ktorých sú aj kŕmené spravidla konzervovanými krmivami. Najprirodzenejší spôsob chovu  oviec na pasienku je tak v dôsledku požiadavky na zvýšenie úžitkovosti obmedzovaný. Pastevný chov má tento stav zmeniť a dokáže zlepšiť welfare zvierat,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Ďalším dôvodom na takúto podporu je podľa MPRV SR aj udržanie zamestnanosti v oblastiach s prírodnými ťažkosťami.

„Prostredníctvom chovu oviec sa prispieva k udržaniu osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo mestských centier. A okrem významného vplyvu na krajinotvorbu má nezastupiteľné miesto aj v rozvoji turizmu a agroturizmu,“ dodal agrorezort.

Kto a koľko?

Na celé programovacie obdobie, teda v rokoch 2023 až 2027, je na pastevný chov v rámci eko-schém vyčlenených celkovo 46,1 milióna eur.

„V prípade oviec a kôz bude pastevný chov podporený sumou 128 eur na dobytčiu jednotku, čiže 19 eur na jednu ovcu. Plánovaná podpora pastevného chovu dojníc je vo výške 321 eur a pastevného chovu jalovíc 128 eur na dobytčiu jednotku,“ uvádza ministerstvo pôdohospodárstva.

O podporu možno teda žiadať už v tomto roku.

„Na podporu má nárok aktívny poľnohospodár, ktorý splní podmienky podpory pastevného chovu. To znamená, že v období od 1. mája do 31. októbra zabezpečí, aby boli ovce, kozy a dojnice pasené najmenej 120 dní, v prípade jalovíc najmenej 150 dní, a vedie evidenciu pasenia. Žiadatelia podávajú žiadosť počas kampane vyhlásenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, žiadosť predkladá žiadateľ prostredníctvom formulára s vopred vyplnenými údajmi, zverejnenom na webovom sídle PPA,“ dodal agrorezort.

Prijímateľ v žiadosti uvedie registračné číslo chovu, v ktorom plní podmienky oprávnenosti.

„Na účely podpory sa použije automatický systém žiadostí na zvieratá. Prijímateľ nebude v žiadosti uvádzať individuálne označenie zvierat. Údaje požadované zo strany PPA sú k dispozícii z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat,“ dodalo ministerstvo.

Diskriminácia?

Na potrebu zvýšenia podpory oviec a kôz poukazujú ich chovatelia dlhodobo. Novú dotáciu preto vítajú.

„Sme radi, že pri tvorbe podporných mechanizmov pre ďalšie programové obdobie boli vypočuté naše návrhy a pripomienky a došlo k podpore pastevného chovu oviec a kôz. Túto podporu naši chovatelia vítajú. Práve toto je úlohou chovu oviec a kôz – krajinotvorba,“ vysvetlil Slavomír Reľovský zo zväzu.

Podľa neho sú podpory oviec vo vzťahu k iným zvieratám nastavené roky diskriminačne. Hoci nová dotácia pomôže, ovce zostávajú v miernej nevýhode.

„Podpory pre chovateľov oviec a kôz sú už dlhodobo nastavené diskriminačne. Zväz chovateľov oviec a kôz na túto disproporciu upozorňuje už niekoľko rokov. Náklady na jednu dobytčiu jednotku u dojníc a oviec sú rovnaké, preto by mali byť aj finančné podpory rovnaké. Práve táto rozdielna platba spôsobila nezáujem o chov oviec a kôz,“ uviedol Reľovský.

To, či nová dotácia na pasenie pomôže stav oviec udržať, prípadne aj zvýšiť, sa ukáže až v najbližších rokoch. Samotní chovatelia však uvádzajú, že pomýšľanie na návrat k stavu, keď sa na Slovensku páslo 500 tisíc oviec, hoci to nie je až tak dávno, je v súčasnosti nereálne a utopické.