Slovenskí prvovýrobcovia i spracovatelia mlieka bijú už takmer rok na poplach. Po zrušení kvót na mlieko v EÚ sa obávali prílevu ton prebytočného mlieka zo západnej Európy. Sčasti sa tieto predpovede naplnili, a to postupným znížením nákupnej ceny surového kravského mlieka.

Do problému vstúpilo aj ruské embargo, uzatvorenie východného trhu, a tak relatívna dobrá nákupná cena zo začiatku roka 2015 opäť zhoršila bilanciu. Prebytok mlieka nastal najmä v Nemecku, Francúzsku a Holandsku, kde produkovali o 5-6% mlieka viac. A tak ho mohli vyviezť aj za nižšiu cenu do krajín EÚ, ktoré si importy nevedeli lepšie ochrániť. Na jeseň 2015 síce mliekari zorganizovali protesty v Bruseli i v Bratislave, no situáciu to veľmi neovplyvnilo.

Od januára sa navyše opäť znížila cena mlieka. Problémy nastali, keď začali by problémové aj dohody spracovateľov mlieka s prvovýrobcami. Mliekarne začínajú postupne nepredlžovať zmluvy slovenským prvovýrobcom na odber suroviny. Po prvej z mliekarní na severe Slovenska to postupne môžu urobiť všetci spracovatelia. Väčšia konkurencia zahraničných mliečnych výrobkov na našich pultoch sa odráža na stagnácii výroby mliečnych výrobkov u domácich výrobcov. Lacná surovina zo zahraničia zasa motivuje spracovateľov pozrieť sa po iných dodávateľoch, a tak vyrábať lacnejšie a byť cenovo konkurencieschopnejší. Z ekonomického hľadiska je to pochopiteľné, no čo slovenský vidiek a čo zhruba 30 miliónov kilogramov u nás dorobeného mlieka? Spracovateľský zväz asi nemá výraznejšie páky na svojich šestnástich členov, aby spracovali mlieko zo slovenských chovov, keď sami riešia ekonomiku svojich podnikov.

Riešenie treba teda hľadať inde. „Kríza v mliečnom sektore vyústila do situácie, že každá krajina si chce ochrániť svoj trh pred problémami s prebytkom mlieka. Pokiaľ tu v druhom programovom období EÚ nenastal súlad s dotačnou politikou medzi starými a novými členských krajinami EÚ, táto kríza sa len prehlbuje. Takzvané útočné politiky krajín EÚ sa v čase prípravy rušenia kvót sa programovo pripravili na prebytky suroviny. Išlo najmä o Írsko a Holandsko. A práve z Holandska v poslednom období prichádzajú správy, že extrémne padá cena mlieka, ktoré nie je umiestniteľné na trhu. Štáty teda hľadajú možnosti podpory zachovania produkcie mlieka. Takáto podpora sa našla v Maďarsku, kde prišlo k zastaveniu importu pravidelných dodávok aj slovenského mlieka. Aj preto nastala situácia, že naše mlieko nemá v súčasnosti u našich južných susedov využitie,“ povedal v jednej z diskusií prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.

Zasiahnuť teda musia kompetentné orgány na úrovni štátu. Aj keď zástupcovia prvovýroby i spracovateľského priemyslu rokujú, zrejme k nejakej výraznejšej zmene už v predvolebnom čase zrejme nepríde. Návrh majú samotní mliekari i poľnohospodárska samospráva už na stole, a tento týždeň ho prezentovali aj odbornej verejnosti. Okrem dlhodobého a ťažšie splniteľného cieľa – teda zvýšenia zastúpenia mlieka a mliečnych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov, navrhujú vývoz mlieka do tretích krajín, využitie mlieka na humanitárne účely prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR a nákup do štátnych hmotných rezerv, kompenzácia strát prvovýrobcov mlieka zo strany EÚ a národných zdrojov SR, zrušenie ruského embarga a hľadanie účinných opatrení, ktoré by riešili reguláciou dodávok. Ak by sa im aspoň jeden z návrhov podarilo uviesť d praxe ešte tento rok, bol by to úspech. Nielen pre slovenských mliekarov, ale aj pre náš vidiek.