Budúcnosť európskeho poľnohospodárstva je zdá sa zachránená. Povedal na minulotýždňovom stretnutí európskych mladých roľníkov Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, keď sa pozrel do prednáškovej sály v ktorej sa zišli zástupcovia národných zväzov mladých farmárov zo šestnástich európskych krajín.

„Hlavné výzvy pre mladých farmárov na Slovensku sú prístup k pôde, prístup k pôžičkám alebo vhodnosť politík pre mladých poľnohospodárov z hľadiska podpôr, vzdelávania či poradenstva,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Pôda

Profesor Pokrivčák poukazuje na históriu Slovenska, keď pôvodné socialistické družstvá alebo štátne majetky prešli transformáciou či privatizáciou do súkromných rúk.

„Fariem do 10 hektárov je u nás 56 percent, no obhospodarujú len 2 percentá výmery. Napríklad fariem nad 500 hektárov je u nás 6 percent a hospodária na výmere 69 percent poľnohospodárskej pôdy,“ demonštruje v tabuľke J. Pokrivčák.

Z hľadiska prístupu najmladšej generácie k pôde by dokázal zmeniť situáciu Slovenský pozemkový fond. Spravuje asi 20 percent poľnohospodárskej pôdy, či už štátnej alebo pozemkov neznámych vlastníkov.

„Slovenský pozemkový fond je zo zákona povinný pri prenajímaní pôdy uprednostniť mladých farmárov a malé farmy. V skutočnosti SPF prenajal týmto farmám len veľmi malú výmeru,“ informuje európskych poľnohospodárov Ján Pokrivčák.

Priemerná farma mladého farmára na Slovensku dosiahla vlani 71 hektárov, čo je výrazný nárast oproti roku 2022, keď bola 44 hektárov. Mladí poľnohospodári na Slovensku obhospodarujú 51 800 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Najviac ich hospodári na farmách od 10 do 250 hektárov.

Pôžičky

„Malí a mladí farmári majú nedostatočný prístup k pôžičkám z dôvodu neexistujúcej úverovej histórie. Finančná medzera v poľnohospodárstve dosahuje medzi 140 až 316 miliónmi eur, z toho približne 35 percent medzery vo financovaní sa týka mladých poľnohospodárov,“ hovorí Ján Pokrivčák a vysvetľuje, že agropodnikatelia by o uvedenú sumu požadovali vyššie financovanie svojich aktivít zo strany finančných inštitúcií.

V roku 2022 pritom banky financovali rezort sumou prevyšujúcou jednu miliardu eur, čo je o 26 percent viac, ako priemer predošlých piatich rokov. Najviac v porovnaní s priemerom vzrástol počet dlhodobých úverov z ktorých poľnohospodári zabezpečujú dlhodobé investície alebo nákup pôdy.

Napriek ochote rezortu zadlžovať sú výsledky slovenského poľnohospodárstva z hľadiska investícii katastrofálne.

„Z hľadiska európskych štátov investujeme najmenej na hektár poľnohospodárskej pôdy,“ informuje J. Pokrivčák.

Podpory

Podľa nariadenie Európskej únie sú členské štáty povinné minimálne 3 percentá z prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčleniť na podporu mladých farmárov.

„Slovensko vyčleňuje prostriedky nad rámec povinného minima, ktoré je vo výške 61,4 milióna eur. Z európskych peňazí smeruje na podporu mladých farmárov 67,2 milióna eur a z národného spolufinancovania ďalších 61,6 milióna eur,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Podpora mladých poľnohospodárov pozostáva z priamej podpory, štartovacích grantov a podpory investícií.

Mladí agropodnikatelia môžu okrem podpory BISS vo výške 101 eur, redistributívnej platby alebo celofarmovej ekoschémy čerpať aj komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov. Podpora na prvých 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy dosiahne podľa Vestníka MPRV SR z 26. februára 2024 presne 90,39 eur na hektár.

„Priemerná podpora mladého poľnohospodára, ktorý hospodári na výmere do 100 hektárov pôdy dosahuje 337 eur na hektár. Oproti napríklad roku 2020, ide o nárast podpory o 107 eur na hektár,“ vysvetľuje pedagóg SPU.

Z hľadiska štartovacích grantov má byť za podporených 1 000 mladých poľnohospodárov sumou od 50 do 70 tisíc eur. Celkovo je na aktuálne programové obdobie vyčlenených na podporu 57,6 milióna eur.

Ďalšie prostriedky sú určené na investície napríklad v podobe finančných nástrojov v sume bezmála 60 miliónov eur.

„Oblasť školení, vzdelávania či poradenstva vo všeobecnosti na Slovensku nefunguje dobre. Pritom mladí farmári tieto služby potrebujú najviac, pretože začínajú hospodáriť na pôde,“ myslí si Ján Pokrivčák.

Výzvy

Poľnohospodárov na Slovensku, ako aj v Európskej únii, v súčasnosti trápia nízke ceny poľnohospodárskych komodít, vysoké výrobné náklady a prísnejšie požiadavky na výroby. Na Slovensku sa k tomu pridalo ojedinelé špecifikum a to nedostatočne vyplatené priame platby.

Práve mladí farmári opakovane upozorňujú, že im nevyplatené prostriedky zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry chýbajú. Ján Pokrivčák je presvedčený, že bez ASYF – Združenia mladých farmárov, ktoré minulotýždňové medzinárodné stretnutie aj organizovalo, by začínajúci poľnohospodári na Slovensku čelili oveľa vážnejším výzvam, ako v súčasnosti.