Na dosladené mliečne a jogurtové nápoje sa nová spotrebná dať vzťahovať nebude. Ministerstvo financií po pomerne rozsiahlej kritike a argumentácii z viacerých strán napokon ustúpilo od svojho zámeru zaťažiť aj tieto produkty daňou, ktorú plánuje na sladené nápoje uvaliť od budúceho roka. Jej cieľom je v prvom rade zvýšený príjem do deficitného štátneho rozpočtu.

„Ministerstvo financií SR ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a rovnako ukončilo vzájomné odborné rokovania so zástupcami výrobcov a predajcov. Na základe konštruktívnych návrhov a vzájomnej dohody vyšlo ministerstvo financií spotrebiteľom a podnikateľským subjektom v ústrety a návrh zákona zohľadní niekoľko zmien,“ informoval rezort na svojej webovej stránke.

Pripomienkové konanie k predloženému návrhu trvalo celkovo 24 dní. Predložených bolo 286 pripomienok plus tri hromadné pripomienky, v rámci ktorých vznikli aj internetové petície. Jedna z nich argumentovala aj proti zavedeniu dane vo vzťahu k jogurtovým a mliečnym nápojom, ďalšie zas reagovali na plánované zdanenie rastlinných alternatív k nápojom obsahujúcim laktózu.

„Ministerstvo financií SR navrhuje, aby novej dani zo sladených nealkoholických nápojov nepodliehali sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze,“ uviedol rezort v rámci vyhodnocovania pripomienkového konania. To nateraz pokračuje.

„Zastávame názor, že ak predkladateľ zákona chce, aby sa najohrozenejšie skupiny obyvateľov stravovali zdravo, tak nie je správne zvyšovať daň na mlieko a mliečne výrobky, ktoré patria medzi základné potraviny. Som rád, že si to na ministerstve financií uvedomili,“ vyjadril sa Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V minulosti návrh na zdanenie mliečnych a jogurtových nápojov označil za nepochopenie situácie.

Ani doplnky výživy

Okrem mliečnych a jogurtových nápojov a ich rastlinných alternatív by sa nová daň nemala po novom týkať ani produktov v podobe doplnkov výživy.

„Návrh ministerstva tiež vypúšťa zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva, a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach a rovnako, aby sa daň nevzťahovala na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety, či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami,“ uviedol rezort financií.

Ministerstvo tak vyšlo v ústrety ďalším dvom petíciám a hromadným pripomienkam, ktoré plánované zdanenie týchto produktov kritizovali aj s argumentom, že často ide o doplnkové nápoje užívané napríklad športovcami.

„Oceňujeme konštruktívny a otvorený prístup ministerstva financií, ktoré vypočulo hlas tisícok bežných spotrebiteľov a úpravou návrhu zabránilo drastickému zdražovaniu rastlinných alternatív, jogurtových a mliečnych nápojov, ale aj nápojov pre športovcov. Sme radi, že stovky tisíc športovcov, ale aj ľudí s laktózovou intoleranciou, si od nového roka nebudú priplácať za svoje obľúbené produkty,“ vyjadril sa Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý za hromadnú pripomienku spustil jednu z petícií.

Výsledná podoba návrhu zákona bude známa až po tom, ako ministerstvo financií vyhodnotí celé pripomienkové konanie a predloží návrh na rokovanie vlády. Hoci z viacerých strán nateraz zaznieva spokojnosť, kritika vo vzťahu k novej dani celkovo neutícha. Viaceré združenia zastrešujúce producentov poukazujú na to, že u nás nie je výrazná nadkonzumácia sladených nápojov. Za návrhom nevidia žiadne zdravotné benefity v podobe nižšej konzumácie cukru, ale skôr snahu vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu.

„Zavedenie takéhoto typu dane je v krajinách, ktoré sú sebestačné v produkcii cukru /napríklad SR/ kontraproduktívne a deje sa v podstate takmer iba v krajinách deficitných z pohľadu produkcie cukru. Toto opatrenie má totiž najväčší dopad práve na výrobcov cukru bez ich možnosti ovplyvniť vývoj znižujúceho sa dopytu po ich produkte,“ uviedol Daniel Molnár, predseda Únie potravinárov Slovenska.

Kritika PKS a SPPK

Kritika voči návrhu zaznieva aj z radov Potravinárskej komory Slovenska a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory či ďalších. Spokojní zatiaľ nemôžu byť ani producenti nealkoholických pív a radlerov, ktorých vypustenie z návrhu zákona nateraz rezort financií neavizuje.

„Slovenské pivovary vynaložili v posledných rokoch desiatky miliónov eur do technológií na výrobu nealkoholických pív a radlerov, na ktoré sa odporúča zamerať v rámci znižovania konzumácie alkoholu aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Sme preto rozhodne proti zavádzaniu ďalších daní na nápoje, prechod na ktoré dokonca odporúča WHO,“ vyjadril sa pred časom vo vzťahu k návrhu zákona Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.