Ročne dodajú na trh 10-tisíc ton paradajok. Ich produkcia smeruje k domácemu spotrebiteľovi, no úspešní sú aj v Maďarsku, v Českej republike a paradoxne tiež v Taliansku alebo v Španielsku. Sú však slovenskí pestovatelia paradajok združení v  organizácii výrobcov GreenCoop poľnohospodári?

Otázka, na ktorú by vedelo odpovedať každé malé dieťa. Ak sa však pozeráme na jednoduché otázky cez optiku nariadení, predpisov a iných európskych dokumentov, zistíme, že aj na prvý pohľad jasná odpoveď nie je jednoznačná. Koreňový systém rastliny má byť podľa predstavy úradníka pevne spojený so zemou. No všetci významní producenti pestujú zeleninu v  skleníkoch moderným spôsobom hydroponickej výroby. Rastlina je zasadená v  substráte, napríklad z  kokosového vlákna, kde prežije celý svoj život.

Mohlo by sa zdať, že ide o  akademickú debatu, ktorej výsledok nemá dosah na slovenského pestovateľa. Skutočnosť je taká, že ak rastlina nezískava živiny z pôdy, poľnohospodár nemôže na uvedenú plochu čerpať základnú platbu, ktorú odborníci poznajú pod označením BISS. Ide o podporu, ktorá z hľadiska finančného výnosu nie je pre intenzívneho pestovateľa špeciálnej rastlinnej výroby rozhodujúca. Problémom je, keď je jej čerpanie povinné, ak majú záujem získať prostriedky z projektových podpôr určených na investície do majetku či  neprojektových podpôr, ktoré napomáhajú šetrným postupom k hospodáreniu.

Vtedy zo skupiny možných poberateľov vyčleňujeme pestovateľov, ktorí Slovensko opätovne dostali k sebestačnosti. Ešte pred dvadsiatimi rokmi mali náš trh rozdelený pestovatelia paradajok z južnej Európy a severnej Afriky. Domáca skleníková produkcia fungujúca v osemdesiatych rokoch už neexistovala a nová ešte nevznikla.

Zvyšujú poľnohospodársku produkciu z hektára

Dnes celý sektor intenzívneho pestovania paradajok u nás vyprodukuje 35-tisíc ton plodov. Pre lepšiu predstavivosť, ide o viac ako jednu tretinu slovenskej ročnej spotreby. Ďalšia tretina pripadá na to, čo vypestujeme na Slovensku v domácich záhradách, a poslednú časť spotreby zabezpečuje dovoz zo zahraničia.

Slovenskí pestovatelia paradajok výrazne zvyšujú našu poľnohospodársku produkciu z hektára, ktorá patrí podľa štatistík Eurostatu k najnižším v  Európskej únii. Menší finančný výnos z hektára poľnohospodárskej pôdy ako u nás majú už len poľnohospodári v pobaltských štátoch a Bulharsku.

Pestovatelia paradajok dosahujú 700-násobne vyššie tržby z hektára, ako je priemer Slovenska. Podobne je to so zamestnanosťou. Ak priemerná zamestnanosť na 100 hektárov pôdy u nás je 2,2 zamestnanca, 100 hektárov skleníkov poskytuje prácu 1 500 zamestnancom.

Medzinárodná organizácia výrobcov

Z hľadiska produkcie, ale aj výkonu, sú naši „paradajkári“ porovnateľní s  európskou špičkou, ktorej trend udáva najmä zeleninárska veľmoc Holandsko. V čom však výrazne zaostávajú a  nedokážu to sami zmeniť, sú podpory a celkové podnikateľské prostredie. Aj tento fakt zohral významnú úlohu v rozhodnutí, akým spôsobom realizovať spoločnú investíciu členov GreenCoopu.

Ide o výstavbu 6,2 hektárového skleníka určeného k produkcii šalátových uhoriek. Je to vôbec prvá investícia, ktorá rozširuje sortiment pestovania zeleniny. Členovia GreenCoopu ju budú realizovať v maďarskom Ácsi, keďže u našich južných susedov sa dokážu uchádzať o  investičnú podporu v prepočte vo výške 8-miliónov eur. Okrem toho tamojšie úvery sú nastavené na 15-ročnú splatnosť s fixným úrokom 0,5 percenta. GreenCoop je tak v súčasnosti na Slovensku prvou medzinárodnou organizáciou výrobcov. Okrem spomínanej investície na pravom brehu Dunaja už majú jedného člena z Győru, ktorý pestuje paradajky a dodáva ich na maďarský trh.

Rovnaké prístupy

Celkovo družstvo združuje šiestich slovenských pestovateľov paradajok, z  čoho sa dvaja umiestnili aj v  aktuálnom ročníku súťaže Top Agro. Jednou z  nich je spoločnosť Prima Fruit z Hornej Potône, ktorá pestuje strapcové paradajky v šesťhektárovom skleníku. Druhou je Agrotrend Kolárovo s výmerou 4,5-hektára a s rôznorodou skladbou pestovanej produkcie.

„Všetkých našich pestovateľov paradajok spája niekoľko spoločných prístupov. Všetci sú umiestnení na Žitnom ostrove, kde je k dispozícii viac ako dvetisíc hodín slnečného svitu ročne, čo oblasť predurčuje k pestovaniu zeleniny. Každý skleník v organizácii výrobcov je vykurovaný geotermálnou energiou, využíva biologickú ochranu rastlín a všetky, okrem toho v Hornej Potôni, má výmeru 4,5 hektára,“ hovorí Zsolt Bindics, predseda GreenCoop.

Podporu dostanú len členovia „odbytovky“

Skleníky v odbytovej organizácii sú zamerané na letné testovanie. Termín vzhľadom na dĺžku produkcie nie je úplne presný. Členovia GreenCoopu dokážu zabezpečiť vďaka načasovaniu medzi jednotlivými skleníkmi paradajky od konca februára do konca decembra. Približne dva mesiace sú tak obchodné reťazce odkázané na dovoz zo zahraničia.

„Vzhľadom na náklady by bolo celoročné pestovanie pre nás neudržateľné,“ vysvetľuje Zsolt Bindics.

V GreenCoope majú náklady pod kontrolou, čo je vzhľadom na aktuálne nastavený dotačný systém kľúčové. Jedinú podporu, ktorú poberajú, je vyplácaná zo sektorových intervencií, ktoré od nového programového obdobia poznajú okrem ovocinárov a zeleninárov, aj producenti bravčového mäsa, mlieka a zemiakov.

„Tí pestovatelia, ktorí nie sú súčasťou odbytovej organizácie, nedostanú ani túto podporu,“ tvrdí Zsolt Bindics.

Trh je podľa predsedu odbytovky v  súčasnosti nasýtený. Ak by vznikli noví pestovatelia, bolo by to buď na úkor najslabších, alebo s cieľom exportovať produkciu. Vývozcami však môžu byť pestovatelia keď im štát vytvorí porovnateľné podmienky so zahraničím. Na Slovensku to zatiaľ neplatí.