V krajinách EÚ je v plnom prúde diskusia o hlavnom smerovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013. Kým v predchádzajúcich rokoch boli hlavné spory ohľadne výšky dotácií, v súčasnosti čoraz častejšie zaznievajú požiadavky ochrániť poľnohospodárskych výrobcov od svojvôle obchodných sietí.

„Farmári sa domnievajú, že iba samotné dotácie nestačia,“ uvádzajú viaceré periodiká.

Treba poznamenať, že nespokojnosť farmárov je úplne opodstatnená. Prudké kolísanie cien na svetových trhoch s potravinami vedie k zníženiu príjmov poľnohospodárov, ako aj disproporcie v príjmoch producentov a predajcov potravín – to všetko sa v čase hospodárskej krízy stalo oveľa zreteľnejšie.

Svedčí o tom aj pozícia Národnej únie farmárov Anglicka – NFU. V dokumente, ktorý predložil predseda únie Peter Kendall, sa hovorí, že nevyhnutná je silná poľnohospodárska politika EÚ. Mala by byť nielen silná, ale centralizovaná z hľadiska financovania. Inými slovami, nie je možné znižovať náklady (silná – znamená štedrá). A ak sa politika nebude financovať z jedného centra, potom sa prestane brať do úvahy ako jednotná.

P. Kendall je presvedčený, že keby každá krajina začala konať nezávisle, tak budú ohrozené princípy jednotného trhu pre poľnohospodárov v Európe. Mali by sme zabezpečiť, aby na trhu bolo viac spravodlivosti pre poľnohospodárov. Dovtedy by priame platby mali zostať dôležitým nástrojom agrárnej politiky EÚ. Iba toto pomôže farmárom prežiť a prekonať všetky problémy.
Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 by mala tiež zamerať na výrazné zvýšenie financovania výskumných prác v poľnohospodárstve s cieľom zabezpečiť rast produktivity, právne záväzný kódex správania vo vzťahoch medzi maloobchodníkmi a výrobcami potravín, vytvorenie legislatívneho rámca v celej EÚ týkajúceho sa zmlúv medzi poľnohospodármi a nákupcami (spracovateľmi potravín), o dodávkach potravín tak, aby zmluvné práva a povinnosti zmluvných strán boli predpísané konkrétne, boli vyvážené a spravodlivé.