V Nitre napršalo v júni 226,7 mm zrážok, informovali na začiatku leta meteorológovia o rekorde, ktorý zatiaľ v meste pod Zoborom neprekonal žiadny mesiac od roku 1961. Niekoľko kilometrov severovýchodne od krajského mesta – dobre známeho všetkým roľníkom – sídli poľnohospodársky podnik DEVIO. V Nových Sadoch si zástupcovia tamojšieho družstva už desaťročia vedú vlastné štatistiky zrážok. A pri pohľade do časového radu jednotlivých mesiacov a rokov je zrejmé, že rok 2024 nemožno nazvať inak ako extrémnym.

„Jún 2024 bol u nás zrážkovo najbohatší zo všetkých mesiacov od roku 1990. Tesne pred žatvou spadlo 160 milimetrov. A naopak, zrážky v mesiacoch júl a august spolu boli najnižšie za letné mesiace posledných 35 rokov,“ hovorí predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO v Nových Sadoch Igor Jakubička.

9 miliónov

Zrážky ovplyvňujú úrody rastlinných komodít a tie následne výsledky živočíšnej výroby. DEVIO patrí k podnikom, kde chovajú ošípané, ale patria aj k významným slovenským producentom mlieka. Ročne ho dodajú do bánoveckej mliekarne viac ako deväť miliónov litrov. Pri prepočte na aktuálnu slovenskú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá dosahuje takmer 192 kilogramov na osobu a rok, vieme povedať, že tamojší hospodári zásobujú mliečnymi výrobkami 47-tisíc ľudí. To zodpovedá napríklad veľkosti okresného mesta Poprad.

Počasie v posledných rokoch ovplyvňuje v Nových Sadoch úrodu spôsobom, aký v minulosti nepoznali. Igor Jakubička zdôrazňuje, že rok 2023 bol po dlhých rokoch nárastu výroby surového kravského mlieka prvým, keď došlo k jej medziročnému zníženiu. Dôvod sa skrýva v objemových krmivách. Začali totiž skrmovať siláž, pripravenú z úrody roka 2022, ktorý bol pre kukuricu nevydarený na celom Slovensku. Priemerná slovenská úroda zrnovej kukurice dosiahla 4,3 tony z hektára, pritom v ostatných rokoch neklesala jej produkcia pod sedem ton. Podobné mizerné výsledky dosahovali chovatelia aj pri silážnej kukurici. Hmote chýbalo kukuričné zrno, čo zabezpečuje zvieratám plnohodnotnú výživu.

„Ak sme v roku 2022 dopestovali 25 ton kukurice na siláž z hektára, vlani to bolo 47 ton. Vďaka tomu sa nám darí opäť zvyšovať úžitkovosť dojníc. V tomto roku však spôsobilo počasie opäť problémy,“ tvrdí Igor Jakubička.

Tropické počasie

Silážovanie kukurice skončili v Nových Sadoch 31. augusta, čo bol rekordný termín. Vďaka realizovaným zmenám v odrodovej skladbe, ktoré podstúpili v minulých rokoch, sa zdá, že vyrobili kvalitnú siláž. Kukuricu zberali zväčša v optimálnej sušine.

Závažnejšie problémy spôsobilo horúce počasie. Malo priamy vplyv na pohodlie zvierat. Podľa meraní až počas 50 letných dní nepretržite presahovali denné teploty 30 stupňov Celzia. Veľmi málo bolo aj takých nocí, keď teplota poklesla pod 20 stupňov. Meteorológovia pritom tento jav nazývajú tropický deň alebo noc a tie nepomáhajú ani produkcii mlieka.

„Chceme sa opäť dostať na úžitkovosť presahujúcu 11-tisíc litrov mlieka na dojnicu a rok,“ vysvetľuje I. Jakubička.

Zamestnanci

Ako mnohí chovatelia, aj v Nových Sadoch uvažujú o investíciách do živočíšnej výroby. Moderné stavby by stabilizovali úžitkovosť aj počas extrémnych dní. Dnes v starých objektoch napriek snahe či inštalovaným ventilátorom sa nedarí dosiahnuť klímu ako v maštaliach s vysokými stropmi a tepelne izolovanými strešnými krytinami.

Prípadné investície by pomohli ekonomike aj pri koncentrácii zvierat na menší počet stredísk. V súčasnosti sú ošípané či hovädzí dobytok sústredné v ôsmich obciach. Len samotné dojnice sú na dvoch strediskách, čo začína byť v slovenských podmienkach ojedinelé. Mnohí poľnohospodári so živočíšnou výrobou sa snažia zvieratá koncentrovať na jednu farmu, čo súvisí aj s nedostatkom pracovnej sily.

O tomto probléme vedia aj v Nových Sadoch. Počty ľudí v družstve pri nezmenenej štruktúre výroby postupne klesajú. Za posledných desať rokov zo 175 na aktuálnych 140 zamestnancov.

„Časť pracovníkov máme stabilných a sú u nás roky. No sú odvetvia, kde dochádza k neustálym zmenám. Len za minulý rok sa u nás vystriedalo pätnásť ľudí v živočíšnej výrobe,“ hovorí Igor Jakubička.

V záujme stabilizácie pracovnej sily prestavali v minulých rokoch sociálnu budovu na jednom zo stredísk na malú bytovku, kde vznikli štyri garsónky a jeden byt.

„Cielene sme šli po tejto možnosti a pomohlo to. Dotiahli sme sem jednu dojičku so štyrmi deťmi. Dnes u nás robí ona, jej syn a druhý v družstve praxuje. Výhľadovo by mohol byť tiež našim zamestnancom,“ pochvaľuje si predseda pracovníčku prisťahovanú z okresu Detva.

Zootechnici sa v posledných rokoch stali najmä personalistami. Neustále vyberajú kandidátov, zaúčajú neskúsených, no najmä hasia každodenné problémy s výpadkami pracovníkov. Často sami vstupujú do maštalí ako naháňači, krmiči či dojiči. Akýkoľvek výpadok vo výrobe a starostlivosti o zvieratá by mohol spôsobiť výrazné ekonomické škody.

„Sami nevieme, ako z tejto situácie von. Isto by stabilizácii pomohli nové, dokonale vybavené priestory, tie by určite prilákali viac potencionálnych zamestnancov. To sú však investície rozsiahle a veľmi neisté. Keď ich zrealizujeme, nepotopia nás? A keď ich nezrealizujeme, nepotopí nás to tak či tak?,“ kladie otázky Igor Jakubička a poukazuje aj na dve mliečne krízy, ktoré v posledných pätnástich rokoch zasiahli európskych producentov mlieka a zlikvidovali aj desiatky slovenských chovov dojníc.