Titulná strana aktuálneho vydania denníka Pravda informuje o správe holandskej pobočky Greenpeace, ktorá zverejnila tajné dokumenty z rokovaní medzi USA a úniou. Podľa informácií uverejnených v dokumente, európske poľnohospodárstvo ťahá za kratší koniec.

„Na jednej strane obrovské ekonomické zisky pre oba kontinenty, na druhej strane príliv modifikovaných amerických potravín do Európy, strata pracovných miest, zhoršenie životného prostredia a tvorba zákonov v prospech veľkých firiem,“ informuje v utorok 3. mája denník Pravda.

Dohoda TTIP má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s 800 miliónmi ľudí. V zverejnených dokumentoch sa uvádza, že USA vyvíja nátlak na EÚ, aby zmiernila doteraz platné nároky na bezpečnosť potravín a predpisy pre živočíšnu výrobu, ktoré sú omnoho prísnejšie, ako majú v USA. Inak hrozí, že Washington zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel.

„Vláda SR bude klásť dôraz práve na bezpečnosť a vysokú kvalitu potravín najmä vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom, ako aj na ochranu domácich spotrebiteľov, poľnohospodárskych subjektov, malých a stredných podnikateľov a energeticky náročného priemyslu, čo ministerstvo hospodárstva, ako gestor dohôd o voľnom obchode bude aktívne presadzovať na pôde EÚ,“ povedal pre Pravdu hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Z dokumentov vyplýva, že dohoda ohrozuje právomoci európskych regulátorov.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka jednoznačne nesúhlasí s tým, aby USA prostredníctvom TTIP nútili EÚ k nárastu dovozu agropotravinárskych produktov. Ministerstvo spoločne s členskými štátmi presadzuje vylúčenie najcitlivejších agrárnych položiek z rámca dohody, resp. obmedzenie liberalizácie stanovením colnej kvóty. Súčasne zásadnou požiadavkou v rámci rokovaní TTIP je nemeniť zdravotnú, veterinárnu, ani fytosanitárnu politiku EÚ, napríklad GMO, hormóny a podobne, a teda v žiadnom prípade neznižovať súčasný štandard bezpečnosti potravín,“ informuje tlačový odbor agrorezortu.

Ako informuje Pravda, štandardné obchodné zmluvy schvaľuje Európska rada a Európsky parlament. Ak by bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Podľa odborníkov však v tomto smere má hlavné slovo Brusel. Ak sa dohoda prijme na centrálnej úrovni, teda medzi úniou ako takou a USA, ratifikácia je už len formálna záležitosť.

„Francúzsko si stanovilo podmienky. Ak existuje nebezpečenstvo pre poľnohospodárov, ak nebude reciprocita, transparentnosť, nebudeme mať prístup do amerického systému verejného obstarávania a na druhej strane USA budú mať prístup do všetkého, nebudeme TTIP akceptovať,“ povedal francúzsky prezident Fracois Hollande.

Kancelárka Nemecka Angela Merkelová prijatie dohody podporuje. 

„Medzi občanmi USA dohodu TTIP podporuje len 18 percent ľudí. V Holandsku sa pre TTIP schyľuje k ďalšiemu referendu,“ informuje Pravda.