Poľnohospodárske družstvo Šalgovce prešlo v ostatných mesiacoch personálnymi aj technologickými zmenami.

„Ak sme za minulý rok umiestnili na prvom mieste v kategórií poľnohospodárskych družstiev v znevýhodnených oblastiach v súťaži TOP AGRO Slovensko, tak podiel na tomto úspechu má aj náš bývalý predseda, ktorý odišiel do dôchodku,“ hovorí Pavel Schultz, predseda PD Šalgovce.

Výrazný vplyv na ekonomické výsledky šalgovských hospodárov mali úrody, ktoré dosiahli vlani.

„Napriek tomu, že naše polia sa dlhodobo nachádzajú v určitom zrážkovom tieni, vlani každá plodina v hektárových úrodách excelovala. Pri ozimnej pšenici sme dosiahli 6,75 ton, pri cukrovej repe takmer 80 ton, sladovnícky jačmeň sypal vo vynikajúcej kvalite 6 ton, kukurica vyše 10 ton a slnečnica cez 3,5 ton z hektára. Dobré úrody si udržala repka s 3,68 tonami z hektára,“ vymenúva agronóm Ladislav Režo.

Vôbec prvý raz pestovali tvrdú pšenicu. Ide o plodinu bežnú skôr na rovinách trnavskej tabule, ako pod kopcami Považského Inovca. Polia, ktoré obhospodarujú sú svahovité a pôdy z časti kamenisté.

V minulom roku aj v tejto menej úrodnej oblasti dokázali pozberať 6,3 ton tvrdej pšenice z hektára. Tento rok sú najmä vlahové podmienky iné a aj preto sú úrody cestovinárskej pšenice, ako sa jej občas hovorí, nižšie.

PD Šalgovce obhospodaruje aj päť hektárovú vinicu, kde pestujú štyri odrody. Rulandské modré, Merlot, Cabernet frank a Rulanské biele. K zberu hrozna v minulom roku vôbec prvý raz použili kombajn. Pokiaľ práca by brigádnikom trvala tri až štyri dni, stroj ju zvládol za niekoľko hodín. Aj v tomto roku bude zber hrozna vykonaný kombajnom.

„Boli sme veľmi prekvapení kvalitou práce, ktorú tento zapožičaný stroj odviedol,“ hovorí Ladislav Režo.

Za ostatný rok hospodári zo Šalgoviec investovali značné prostriedky do obnovy strojov a technológií.

„Pribudli nám traktory, rozmetadlo priemyselných hnojív, podryvák, nákladný automobil, alebo disková sejačka,“ vymenúva Jozef Lutišan, mechanizátor družstva.

Ten nastúpil do Šalgoviec pred ôsmymi rokmi zo Strojníckej fakulty v Bratislave. Zlákala ho predstava výstavby novej bioplynovej stanice o ktorej vtedajší manažment uvažoval. Bioplynka sa nepostavila, ale došlo ku kompletnej obnove sušičky. Pri tejto zmene technológie využil vedomosti, ktoré nadobudol v škole. Zdroj vykurovania sa z mazutu zmenil na plyn. Postupne našiel obľubu aj v ďalších technológiách a mechanizácií, ktoré k poľnohospodárstvu patria. Na družstve už zostal.

Tak Jozef Lutišan, ako aj Ladislav Režo pochádzajú z roľníckych rodín. Sú zvyknutí, že čas v poľnohospodárstve nie je ohraničený pracovnou dobou, ale agrotechnickými termínmi. Neprekáža im to a ako so smiechom hovoria, ani ich manželkám, keďže aj ich otcom prinášalo obživu poľnohospodárstvo.

„Ak by boli u nás vybudované závlahy, určite by sme uvažovali aj nad plodinami, ako je napríklad osivová kukurica, alebo niektoré technické plodiny. Dnes sme so štruktúrou výroby spokojní. Otázkou najbližších rokov je stabilizácia. V technike, v ekonomike, ale najmä v kolektíve zamestnancov. Chceme využiť schopnosť mladých ľudí, ktorých tu máme. Ide o najdôležitejšiu devízu, ktorou náš podnik disponuje,“ uzatvára Pavel Schultz, predseda družstva.