V znamení motta, žiadna kaša sa nejedáva taká horúca, ako sa uvarí, sa aj hrany novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky obrúsili. Slovensko na európskych rokovaniach v podstatnej miere zastupovala Magdaléna Lacko-Bartošová, štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Spýtali sme sa jej na základné zmeny v rámci I. piliera európskej agropolitiky.

Keď portál poľnoinfo.sk organizoval v októbri 2011 konferenciu k novej SPP, v očiach agropodnikateľov bolo vidieť zaskočenie a zhrozenie. Dnes akoby bol na stole iný návrh. Kde slovenská agrárna diplomacia musela zapracovať najaktívnejšie?

Prvotne predložené návrhy z októbra 2011 zaznamenali vo finálnej podobe pomerne veľké zmeny. Týkali sa najmä nariadenia o priamych platbách, kde na základe predloženého návrhu mali byť priame platby pre podniky zastropované. V tejto oblasti bol dosiahnutý významný pokrok a finálny návrh je pre nás podstatne prijateľnejší. Už hovoríme len o krátení priamych platieb o päť percent pri poberaní podpôr nad 150 tisíc eur. Zníženie sa teda dotýka len základnej platby SAPS.

Do 1. augusta mali členské štáty Európskej komisii oznámiť, či v prípade degresivity priamych platieb, budú odpočítavať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou. Aká situácia je v tejto oblasti?

Mzdové prostriedky sa nebudú brať do úvahy.Dôvodom takéhoto stanoviska je skutočnosť, že výnosy zo znižovania platieb zostanú na Slovensku a budú dostupné ako podpora na opatrenia financované v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 zamerané na živočíšnu a špecializovanú rastlinnú výrobu. Podľa predbežných informácií nebude žiadny členský štát zohľadňovať mzdy ako odpočítateľné položky, nakoľko neexistuje efektívny systém kontroly odpočítateľných miezd, okrem stopercentnej administratívnej kontroly. Uplatnenie možnosti odpočítavať mzdy by od roku 2015 v praxi znamenalo nemožnosť vyplácať priame platby od 1. decembra.

Ako bude reálne vyzerať degresia priamych platieb v praxi?

Krátený bude rozdiel medzi sumou 150 tisíc eur a konečnou čiastkou, čo by mal poľnohospodár dostať. Základnou myšlienkou degresivity je siahnuť iba na tú časť príjmov, ktorá tvorí základnú platbu na plochu. Do degresivity sa nezapočítava ekologická zložka priamych platieb, schémy podpory viazané na produkciu, poprípade redistributívna platba a samozrejme platby pre mladých poľnohospodárov.

archív poľnoinfo.sk – Počas návštevy PD Devio v Nových Sadoch

Má agrorezort vyčíslené dopady, ktoré vzniknú v dôsledku päťpercentného krátenia priamych platieb?

Znižovanie platieb by sa dotklo približne 492 žiadateľov, ktorých platby by prevyšovali 150 tisíc eur, z celkového počtu takmer 17 300 žiadateľov. Tieto údaje zodpovedajú stavom z roku 2013. Podľa predbežných prepočtov ide o farmárov, ktorí hospodária na výmere viac ako 1150 hektárov.  Za predpokladu, že základná platba SAPS dosiahne 130 eur, by sa platba pre týchto žiadateľov znížila v priemere o 2,18 percenta, čo vo finančnom vyjadrení znamená približne 3 eurá na hektár. Samozrejme výpočet základnej platby závisí od toho, koľko bude alokovaných prostriedkov na viazanú podporu a podporu pre mladých poľnohospodárov. Podľa prepočtov, by mala degresia z priamych platieb ukrojiť 2,8 až 3 milióny eur ročne s tým, že tieto prostriedky budú alokované do Programu rozvoja vidieka.

Aký postoj sme Európskej komisii uviedli v prípade redistributívnej platby?

Platbu, ktorú by sme mohli použiť na zvýšené financovanie prvých hektárov každej farmy nebudeme implementovať. Je potrebné ale uviesť, že ak sa Slovenská republika rozhodla, že redistributívnu platbu uplatňovať nebude, to ešte neznamená, že ju nesmie uplatňovať do roku 2020. Pri tejto platbe sa môžeme rozhodovať každý rok. Rada by som upozornila, že Slovensko nebude podporovať ani schému pre malých poľnohospodárov.

Jedným z prvkov reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je lepšie zacielenie podpory na mladých ľudí aktívnych v poľnohospodárstve. Tento príjem by mal poľnohospodárom pomôcť k založeniu podniku a je určený na obdobie prvých piatich rokov podnikania. Ako bude reálne vyzerať?

Európskej komisii sme oznámili, že platba pre mladých poľnohospodárov bude jedna štvrtina z priemernej platby na hektár. Je predpoklad, že vo finančnom vyjadrení príplatok pre mladého farmára dosiahne šesťdesiat eur na hektár. Zvýšené platby budú pritom nastavené maximálne na 28 hektárov, čo je priemerná výmera farmy na Slovensku. Mladý roľník tak dosiahne ročne navyše maximálne 1680 eur. Oprávnenými poberateľmi budú fyzické aj právnické osoby. Tu by som rada poľnohospodárov upozornila, že definícia mladého poľnohospodára je zadefinovaná v I. a v II. pilieri rozdielne. Nie každý, kto je oprávnený na finančné prostriedky z prvého piliera, bude automaticky oprávnený aj na podpory z druhého piliera.

Veľké nádeje na vzkriesenie špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby sa očakávajú od prechodnej vnútroštátnej pomoci a viazanej podpory. Pokiaľ prvá sa vypláca z národných zdroj, pri druhej hovoríme o zdrojoch Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Ako fungujú tieto podporné rámce?

Okrem toho, že prechodná vnútroštátna pomoc je financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu, nezanedbateľným faktom je, že pri väčšine sektorov oprávnených na podporu ide o platby odviazané od produkcie. Napríklad pri ornej pôde, vinohradoch a ovocných sadoch sa vychádza zo stavu z júna 2003. Oveľa priaznivejšia situácia je pri podpore chovateľov dojčiacich kráv nad 24 mesiacov a oviec a kôz nad dvanásť mesiacov. Pri tomto sektore sa vychádza z dátumu podania žiadosti. Slovensko preto bude vnútroštátnu pomoc uplatňovať len pri uvedených kategóriách hospodárskych zvierat, ktoré sú viazané s produkciou.

archív poľnoinfo.sk – Štátna tajomníčka s Dušanom Chrenekom, vedúcim Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike počas Diskusných okrúhlych stolov na AGROKOMPLEXE 2012.

Ak tomu dobre chápem, väčšina podpôr živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby preto musí byť realizovaná cez viazanú podporu?

V rozpočtovom období rokov 2007-2013 mohli nové členské štáty využiť z prostriedkov EÚ na túto podporu max. 3,5 percenta vnútroštátneho stropu. V aktuálnom rozpočtovom období budeme pracovať s 13 percentami. Viazanú podporu je ale možné poskytnúť len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch. Viazaná podpora podlieha schváleniu Európskou komisiou. Naše ministerstvo bude s Komisiou rokovať o možnosti poskytnúť viazanú podporu v oblastiach mlieko a mliečne výrobky, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, cukrová repa, ovocie a zelenina.

Vo vašom výpočte mi chýbajú ošípané.

Monogastrické zvieratá sa nedostali ani do oblasti prechodnej vnútroštátnej pomoci, ani do viazanej podpory, pretože sú vnímané ako priemyselné odvetvie. Keď im chceme reálne pomôcť, musíme využiť iné formy , napríklad špecifické opatrenia v šľachtiteľských chovoch.

Kde vidíte najväčšiu príležitosť pre slovenské poľnohospodárstvo v rozpočtovom období 2014 – 2020?

V tomto rozpočtovom období budú poľnohospodári , ale aj iní aktéri pôsobiaci hlavne na vidieku, v rámci I.a II. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky podporení celkovým objemom finančných prostriedkov vo výške viac ako 5,3 miliardy eur. Z tejto sumy je na priame platby vyčlenených viac ako 3 miliardy eur. Je existenčne dôležité, aby tieto prostriedky boli využité na zvýšenie konkurencieschopnosti agrárneho odvetvia a zlepšenie potravinovej suverenity Slovenska.