Myšlienky o dôležitosti finalizácie produkcie, podpore špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, alebo predaji z dvora sú z jeho pôsobnosti ako šéfa ministerstva pôdohospodárstva známe. V rozhovore sme sa týmto témam snažili vyhnúť, ako i témam politiky, globálnych problémov poľnohospodárstva, alebo novodobej agrárnej buržoázie, ako nazval niektorých svojich kolegov. V súvislostiach sme sa rozprávali o podniku – ZAD Dvory nad Žitavou, ktorý vedie už vyše dvadsať rokov. Stanislav Becík.

Ako minister ste museli riešiť i minuloročný prepad cien všetkých ťažiskových poľnohospodárskych komodít. Po žatve ste sa znova vrátili na podnik a k problémom ste mali ešte bližšie.
Môžem povedať, že k poľnohospodárskej prvovýrobe som mal rovnako blízko bez ohľadu na to, či som pôsobil na poste ministra pôdohospodárstva, alebo na poste manažéra podniku, ktorý hospodári na výmere vyše 6 600 hektárov poľnohospodárskej pôdy pri stopercentnom zornení. Trápili ma rovnaké problémy na ministerstve, ako ma trápia tu. Je pravdou, že na podniku ste zodpovedný za vyrovnané záväzky voči štátu, voči oprávneným osobám, ktoré nám prenajímajú pôdu a ich transformovaný majetok, obchodným partnerom a spolupracovníkom – zamestnancom. Zámerne som uviedol spolupracovníkov až na štvrtom mieste. Nikdy som nebol zástancom toho, že odmena je to prvé, čo musí byť zaplatené. Ak chce podnik fungovať, musí mať zabezpečené najskôr záväzky voči štátu, prevádzkové vstupy, odmeny a v poslednom rade prostriedky na investície.

Vráťme sa k cenám komodít.
Ak množstvo producentov ušlo od živočíšnej, alebo špeciálnej rastlinnej výroby a pestujú obilniny, tak to má dopad aj na mňa. Som vazalom tých, ktorí sa rozhodli ísť ľahšou cestou a spôsobili na trhu nadprodukciu obilnín. My denne vyrábame približne 12 500 litrov mlieka a cez tri automaty predávame 1500 až 2000 litrov priamo spotrebiteľovi. Nehovorím, že je to ekonomický zázrak, ale je tu množstvo spokojných ľudí, ktorým predávame kvalitný produkt. Chováme i približne 550 prasníc a ročne produkujeme 1100 ton bravčového mäsa. Keď to robíme pri takomto množstve a zarobíme na kilograme len cent, sme spokojní. V minulých dňoch sme sa mohli presvedčiť, že more je z kvapiek a aj tieto veľké záplavy boli z kvapiek. A aj milióny sú z centov. Kto si váži cent, bude raz milionár.

Dotkli ste sa nadprodukcie obilnín. Čo s ňou?
Je potrebné podporiť napríklad kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, ošípané a vodnú hydinu. Pri rastlinnej výrobe pestovanie zeleniny a ovocia. Všetko to, kde sa vytvára pridaná hodnota.

Kde na to ale vziať?
Ponechajme osobitnú platbu na cukor pri tých, ktorí pestovali túto plodinu. Nedávajme im ale ďalšie podpory na tú pôdu. Raz máš odškodnenie na cukrovú repu, druhýkrát dostaneš na pšenicu? Jednoducho nie. Za tým vidím špekulanstvo.

Problém je ale asi zložitejší.
Slovensko má problém s tým, že pasívna obchodná bilancia s agrokomoditami za minulý rok je jedna miliarda eur, čo je v prepočte na obyvateľa takmer 180 eur. Je na zamyslenie, že okrem hustosiatych obilnín nie sme v inom sebestační. Približne 110 kilogramov potravinárskej pšenice je potrebných na obyvateľa. Spolu je to približne 650 tisíc ton. Kŕmny fond je 350 tisíc ton. Spolu milión ton obilnín, ale vyprodukujeme dva. Pokiaľ ešte v roku 1990, v dôsledku príkazovej ekonomiky, bola vyrovnaná bilancia výroby a spotreby a vyprodukovali sme 220 tisíc ton bravčového mäsa, v súčasnosti je slovenská potreba 200 tisíc ton. Vyrobíme ale len 80 tisíc ton. Minulý rok sme doviezli bravčové mäso v hodnote 180 miliónov eur. Ak by sme chov ošípaných podporili len 30 miliónmi eur, nemuseli by sme voziť zo zahraničia nie len mäso nižšej kvality, ale i prácu zahraničných poľnohospodárov a najmä, dokázali by sme skŕmiť približne pol milióna ton kŕmnych obilnín, ktorých prebytok nám výrazne vplýva na cenu.

Predsa ste boli minister…
Bola tragédia, keď si niektorí ľudia na ministerstve mysleli, že to, alebo ono nejde. Hovorili nám, chov ošípaných podporiť nejde. Prišiel som na ministerstvo a spravili sme to. Nebol to žiadny problém. Sú komodity, napríklad potravinárske obilie, kde nie je možné vyhlásiť intervenciu v rámci štátu, ale je možné ju vyhlásiť v rámci Európskej únie. Do ostatných záležitostí ale Európska únia nezasahuje.

foto: poľnoinfo.sk

Svojich zamestnancov hodnotíte podľa formulára, ktorý som si všimol na internetovej stránke družstva. Aký vplyv na ekonomiku podniku má adekvátne ohodnotenie pracovníka?
V máloktorom podniku je priemerná mzda takmer tisíc eur. Systém hmotnej zainteresovanosti je prepracovaný na hodnotení pracovníkov. Spolupracovník musí odpovedať na desaťbodový dotazník. Najväčší problém je odpovedať na otázku, čo by som mal robiť lepšie, aby som mal vyšší plat. Každý by chcel mať vyšší plat. Iná je ale pozícia výkonného pracovníka, ktorý napríklad musí za ten vyšší plat nadojiť viac mlieka, musí zorať viac hektárov, musí odchovať viac odstavčiat od prasnice a iná pozícia je u riadiaceho pracovníka, ktorému ten plat takpovediac mesačne plynie. A tam musíte byť naozaj náročný, pretože by to mohlo skĺznuť do podoby, že on je kamarát a časom si svoj plat ani nezaslúži. Musíte preto sledovať vonkajšie aj vnútorné podmienky.

Hodnotenie pracovníkov, hmotná zainteresovanosť, nazývanie zamestnancov spolupracovníkmi, takto postupoval i Tomáš Baťa, ktorého myšlienky vo veľkej miere prebral a pretransformoval na poľnohospodárstvo jeho rodák František Čuba…
Čuba je zástancom podnikov, ktoré ovládnu celý proces výroby, dokážu konkurovať obchodným systém a dosiahnu miliardových obratov. Toto je americký systém hospodárenia a tu si treba uvedomiť, že v Spojených štátoch amerických žije len deväť percent obyvateľov na vidieku, pokiaľ u nás máme najosídlenejší vidiek v Európe. U nás táto poučka o mamutích podnikoch, kde v jednej obci bude koncentrovaná výroba mlieka s niekoľko tisíc dojnicami a v ďalších dvadsiatich nebude ani zviera, neplatí. Som preto veľmi rád, že u nás vznikajú podnikatelia, ktorí majú menšiu výmeru a odvážne sa púšťajú do prvovýroby a orientujú sa na pestovanie ovocia, zeleniny, alebo hrozna. Vlani hospodársky rok naozaj ukázal, že podniky hospodáriace v intenzívnych podmienkach sú takmer všetky stratové. Zisk vytvorilo len niekoľko spoločností v horských a podhorských oblastiach. Treba uviesť i to, že v podmienkach okresu Nové Zámky zisk vykázali samostatne hospodáriaci roľníci. Treba vehementne podporovať túto symbiózu hospodárenia. Komu vyhovuje koncentrovaná forma, nech zostane vo veľkej, komu nevyhovuje, nech prejde na rodinné farmy, ale nesmú sa podniky predávať do zahraničia.