Rok 2009 bol z pohľadu slovenského agrosektora jeden z najťažších v celej jeho novodobej histórii. Globálna finančná a ekonomická kríza ovplyvnila odvetvie oveľa viac, ako sa pôvodne očakávalo. Negatívny vývoj zapríčinil, že s nedostatkom hotovostných prostriedkov a finančno-ekonomickými ťažkosťami sa stretávali a naďalej stretávajú aj dobre riadené podniky s reštrukturalizovanou výrobou a diverzifikovanými podnikateľskými aktivitami.

Doslova katastrofálny bol cenový vývoj poľnohospodárskych komodít v tomto roku, ktorý podľa odhadov našej komory medziročne znížil tržby podnikov o 280-300 miliónov eur. Tieto ceny sa od januára – v porovnaní s vlaňajškom, ktorý najmä v druhej polovici takisto vykazoval výrazne zostupnú tendenciu – sústavne prepadávali. Kým v januári ešte podľa Štatistického úradu SR dosiahli v priemere 80,9 % úrovne rovnakého obdobia minulého roka, v júli a auguste už klesli hlboko pod hranicu 70 %.

Kontinuálne teda pokračovalo nedostatočné speňažovanie komodít rastlinnej i živočíšnej výroby z druhého polroka 2008, ktoré uvrhlo poľnohospodárstvo do súčasnej hlbokej ekonomickej krízy.

Ceny vstupov do poľnohospodárstva vlani v úhrne vzrástli o 43 % (v prepočte na úroveň roku 2000), avšak ceny agrárnych producentov boli vyššie iba o 11 % a spotrebiteľské ceny potravín a nealkoholických nápojov o 28,8 %, pričom podobný vývoj pokračoval aj v tomto roku. To tiež potvrdilo nerovnocenné postavenie prvovýroby v potravinovej produkčno-odbytovej vertikále.

Veľkým sklamaním pre roľníkov je budúcoročný štátny rozpočet, v ktorom sa národný doplatok priamych platieb znížil o 10 percentuálnych bodov a objem zdrojov na štátnu pomoc klesol na najnižšiu úroveň od vstupu SR do EÚ. Z hľadiska budúceho roka považujem za kľúčové najmä tri veci – dostatok vnútornej morálnej sily podnikateľov a pracovníkov v agrokomplexe, nevyhnutný cenový rast kľúčových produktov a po parlamentných voľbách sformovanie novej vlády s pozitívnym postojom k agrárnej a vidieckej politike.