Važec. Najkrajší chotár z ktorého je i ekonomický úžitok
Polia, lúky a pasienky v katastri obce Važec na Liptove pretína diaľnica. Tá aj inšpirovala tamojších družstevníkov, aby sa o ne ukážkovo starali a na kopce vedľa diaľnice vrátili pasúce sa kravy. Veď čo iné môže viac lahodiť oku všetkým, ktorí po diaľnici smerujú do Tatier. Pekný a upravený hospodársky dvor, do ktorého vidno z diaľnice, kultivovaná krajina, o ktorú sa starajú poľnohospodári a pasúce sa zvieratá. Tamojší družstevníci však majú z toho aj iný úžitok. Kvalitné ekologické mliečko, ktoré im prináša peniaze.
„Všetko sa odvíja od dobrej krmoviny – pasienku. Keď chceme dostať kvalitu, je nutné, aby sme mali kvalitné pasienky blízko svojho dvora,“ hovorí Zoltán Strcula, predseda PD Važec.
A naozaj kravy v tomto poľnohospodárskom podniku na Liptove nie sú turistky. Pasienky sa nachádzajú v okolí hospodárskych dvorov, to znamená, že denne prejdú na pašu maximálne dva a pol kilometra.
Objemové krmivá v tomto poľnohospodárskom podniku vyrábajú približne za 2,30 eura za kilogram. Túto sumu mohli dosiahnuť iba vďaka tomu, že prešli na nové stroje a technológie.
„Kúpili sme traktor, ktorý vie denne pokosiť 60 hektárov. Dva traktory, ktoré vedia denne zviesť takúto istú výmeru. Taktiež zníženie spotreby pohonných hmôt. To znamená, že náklady na produkciu krmovín sa nám značne znížili. Ten kto vyrába objemové krmivá za 4 eurá a pritom ešte nie tak kvalitné, sa nemôže porovnávať s nami, ktorí vyrábame za 2,30“ uvádza Zoltán Strcula.
Ďalšími nákladmi, ktoré podnik investuje každý rok, je nákup osív ďatelinotráv v hodnote približne dvadsať tisíc eur.
Samotnej kravke ku kvalitnému mlieku ale nestačia len objemové krmivá. Tu, ako hovorí predseda družstva, dvakrát do mesiaca s výživárom konzultujú nutričnú hodnotu krmiva.
„Vyhodnotíme vzorky z pasienkov a chýbajúce výživové látky dopĺňame formou jadra, alebo minerálnych látok, ktoré sú bežne dostupné pre potreby ekologického poľnohospodárstva,“ hovorí predseda družstva.
Gazdovia vo Važci totiž hospodária v ekologickom režime. A to je príčina, že práve tu, sa môžu družstevníci pri nákupných cenách mlieka usmievať. Veď ekoprodukt dokážu v neďalekej mliekarni speňažiť za približne 37 centov. Náklady sa pritom pohybujú približne na úrovni 30 centov na výrobu litra surového kravského biomlieka.
Úžitkovosť kráv je približne na úrovni päť tisíc litrov. Najväčšie zastúpenie v družstve má plemeno červený holstein. Postupne majú záujem prejsť len na tento dobytok, pretože červené plemeno sa do horských oblastí, už z historického hľadiska, hodí oveľa viac.