Nájsť spoločnú reč medzi poľovníkmi, lesníkmi a poľnohospodármi nie je ľahkou úlohou. Jedným s dlhodobých problémov je najmä odškodňovanie za škody, ktoré spôsobuje lesná zver. Tá je z pohľadu poľnohospodárov premnožená, poľovníci zas tvrdia, že svoje povinnosti si plnia a stanovený počet zveri v praxi lovia.

„Zníženie počtu poľovnej zveri patrí medzi naše primárne ciele. Uvítali by sme, ak by sa vrátili na úroveň spred asi 15 rokov, keď zver ešte nespôsobovala na plodinách tak výrazné škody,“ skonštatovala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Komora každoročne škody spôsobené zverou aj mapuje. Faktom je, že na papieri klesajú. Pokiaľ pred pár rokmi monitoring priniesol čísla aj nad 20 miliónov eur, v aktuálnom roku to zatiaľ vyzerá na asi 6 miliónov eur. Samotná komora však priznáva, že nejde o relevantný údaj.

„Sú to len škody, ktoré sú nahlásené. V skutočnosti sú čísla oveľa vyššie. Naši poľnohospodári však stratili záujem nahlasovať nám všetky straty – už sú totiž apatickí a zastávajú názor, že kompetentné orgány tému škôd a premnoženej zveri neriešia efektívne,“ dodala Holéciová.

Ambíciu riešiť situáciu s premnoženou zverou si kladie aj pripravovaný Zákon o poľovníctve. Ten už prešiel pripomienkovým konaním, v rámci ktorého k nemu boli vznesené stovky „vylepšení“. Na výslednú podobu, ktorá bude ďalej prúdiť legislatívnym procesom, sa zatiaľ len čaká. Návrh pritom ráta so vstupom zákona do platnosti už v polovici budúceho roka.

Pri diviakoch sa to podarilo

Zatiaľ čo dnes sa hovorí najmä o vysokých stavoch raticovej zveri, v minulosti sa táto výčitka týkala aj diviakov.

„Tu ale poľovníci priložili ruku k dielu a aj v súvislosti so snahou ochrániť domáce chovy ošípaných pred nákazou africkým morom došlo k výraznému zníženiu stavu voľne žijúcej diviačej zveri,“ skonštatoval Matúš Rajský z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre, kde sa v štvrtok (7. novembra) konala konferencia zaoberajúca sa manažmentom raticovej zveri.

Pripravovaný Zákon o poľovníctve by mal okrem iného priniesť aj nový systém plánovania starostlivosti o zver, vrátane zohľadnenia škôd.

„Škody spôsobené zverou sa budú evidovať už len v informačnom systéme poľovníctva (ISP). Následne sa vyhodnotia a zohľadnia pri poľovníckom plánovaní, ktoré rozdelí poľovné revíry do troch stupňov,“ uviedla pred časom Veronika Daničová, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre TASR.

Plánovaný odstrel zveri by tak mal zohľadňovať aj samotné škody.

„V súčasnosti sa veľa diskutuje aj o starostlivosti o zver a o pribrzdení prikrmovania raticovej zveri. Súčasná krajina je mimoriadne výživná a prikrmovanie v nej už neplní úlohu nástroja záchrany zveri pred prípadným uhynutím v dôsledku nedostatku živín počas zimy. Súčasná krajina zveri poskytuje dostatok živín aj bez pričinenia poľovníkov tak, že ani mláďatá neuhynú, ak sa prestane prikrmovať,“ uviedol Matúš Rajský.

Dokazuje to aj výskum

V rámci analýz VÚŽV, kde porovnávali výživovú hodnotu agrárnych kultúr, ktoré zver spása v revíri, kde žije, prípadne lesných kultúr a krmív, ktoré jej dávajú poľovníci, skonštatovali, že krmivá v súčasnosti tvoria len zanedbateľnú časť živín raticovej zveri.

„Takže poľovníctvo z tohto pohľadu má len čiastočný význam nasýtiť zver. Avšak, čím viac bude zver konzumovať krmivá z kŕmidiel, tým menej bude ničiť agrárne a lesné kultúry. Správne realizovaným prikrmovaním je tiež možné plošne udržiavať rovnomerné rozmiestnenie zveri. Ak by sa neprikrmovalo, zver by sa stiahla k dostupnému a atraktívnemu zdroju potravy, a tým by bol napríklad lesný porast s mladou lesnou kultúrou  alebo pole s oziminou,“ dodal Rajský.

Škody, ktoré zver na porastoch spôsobuje, sú podľa poľnohospodárov v praxi nevymožiteľné. Keďže pretrvávajú, aj pri najnovšom návrhu zákona požaduje SPPK zavedenie objektívnej zodpovednosti za ne, ktorá by na poľovníkov pôsobila preventívne. Alternatívnym riešením by podľa komory mohol byť systém, v ktorom by poľovné združenie prišlo o poľovný revír v prípade, ak by v ňom vznikla súdom uznaná škoda, avšak k jej zaplateniu by nedošlo.

„Pokiaľ by sa zohľadnila zákonom táto skutočnosť, myslíme si, že by sa v budúcnosti podarilo znížiť premnožené stavy zveri,“ dodala Holéciová.