Okrem ročného šéfovania na ministerstve pôdohospodárstva venoval Stanislav Becík celú svoju profesionálnu kariéru pôsobeniu v družstve v Dvoroch nad Žitavou. Posledné roky propaguje chlebové odvetvie a hľadá možnosti k jeho pozdvihnutiu. Spoluorganizuje populárnu poľnú výstavu, alebo revitalizoval hospodársky dvor v Branove, ktorý sa stal v zápätí miestom odpočinku rodín s deťmi. Nie je prekvapením, že aktuálna situácia v rezorte sa ho dotýka. Z pod pokrievky vybublalo množstvo problémov, ktorým korunu nasadil pojem agromafia, ktorý sa s našim rezortom spomína.

„Ťažko sa mi to hovorí, pretože v rokoch pôsobenia na rezorte som upozorňoval, že zahraničné firmy sa sem húfne hrnú kvôli skoncentrovanej pôde a kvôli možnosti nakúpiť cez katastrofálne prevedenú transformáciu majetku oprávnených osôb zákonom 264/1995 z.z. v likvidovaných družstvách len s jedným jediným zámerom a to dostať sa k pôde a k dotáciám,“ hovorí Stanislav Becík.

Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že poukazuje najmä na Petra Baca, ktorý stál za procesom transformácie družstiev v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Je paradoxom, že oboch do funkcie nominovalo dnes už zaniknuté HZDS a v čase, keď Peter Baco už hájil záujmy slovenských farmárov ako europoslanec v Bruseli, Stanislav Becík tak robil z najsilnejšieho agroúradu na Slovensku z Dobrovičovej ulice v Bratislave.

Bývalý minister Becík v popise stavu slovenského poľnohospodárstva nešetrí ani dedinské a mestské samosprávy, ktoré umožnili a vo veľa prípadoch aj umožňujú, „aby pseudopodnikatelia ovládli kapitál po bývalých družstvách v ich katastroch aj to len cez prenájom poľnohospodárskej pôdy. Stav je niekedy až do oči bijúci ako vyzerajú pozostatky hospodárskych dvorov, ako chátra majetok oprávnených osôb, neobnovuje sa výroba, vytvára sa zlý dojem spoločnosti na poľnohospodárske odvetvie a vlastnou ľahostajnosťou sme ochotní tento stav tolerovať,“ myslí si Stanislav Becík.

Je neodškriepiteľný fakt, že slovenskí poľnohospodári dostávajú v priamych platbách len 3/4 z toho, čo je priemer v rámci Európskej únie. Prirodzená schopnosť slovenských občanov nájsť riešenie aj v takejto situácii a uspieť na európskom trhu priniesla jednoduché riešenie.

„Vďaka bohu žijeme v trhovom prostredí so slobodnou voľbou štruktúry výroby a súčasné európske dotácie sú nastavené najmä pre tých, ktorí robia sezónnu výrobu štyroch, piatich plodín na koncentrovaných plochách pôdy. Táto činnosť je vysoko produktívna a v plnej miere využíva trhové prostredie. Nie je možné namietať voči tejto forme hospodárenia, pretože je podporovaná a čo nie je zakázané, je dovolené. Druhá vec je, že tí, ktorí pochopili dôležitosť poľnohospodárskej prvovýroby vo vzťahu rastlinná výroba ako medziprodukt a živočíšna výroba ako finálny produkt, sú dnes v absolútnej nevýhode,“ hovorí Stanislav Becík. Upozorňuje pritom, že práve živočíšna, alebo špeciálna rastlinná výroba je otázkou úcty, cti a lokálpatriotizmu k rozvoju vidieka, krajinotvorbe a ekológii.

Slovensko je v situácii, že naši poľnohospodári nedokážu pokryť základné potreby vo viacerých oblastiach chlebového odvetvia. 

„Každé druhé kurča na pulte je z dovozu, zo štyroch jatočných ošípaných na pulte sú tri z dovozu, takisto zo štyroch jatočných býkov na pulte sú traja z dovozu, zo sto jatočných kačíc a husí je na pulte 95 z dovozu. Základné ovocie a zelenina je z dovozu, pritom Slovensko má najlepšie pôdnoklimatické podmienky na pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat,“ hovorí Stanislav Becík, ktorý považuje silu štátu v sile vlastnej potravinovej sebestačnosti aj na otvorenom trhu.

Rezervy vidí v pôdohospodárskej exekutíve, ktorá sa musí ďaleko viac angažovať v oblasti agrárneho sektora. Tam podľa jeho slov začína cesta úspešného poľnohospodárstva „najprv na rezorte, potom vo vláde, nakoniec v parlamente a tento poctivý úmysel sa prenesie aj do sféry prvovýroby a spracovateľského priemyslu,“ myslí si Stanislav Becík.

Za veľmi dôležité považuje zníženie štátnej byrokracie.

„Musíme dať jasne najavo, že úradník žije z peňazí daňového poplatníka a musí mu vytvárať podmienky pomoci, aby svoje aktivity v poľnohospodárstve a potravinárstve rozvíjal a nie od nich kvôli prekážkam utekal. Som presvedčený, že z 20-ročnej utópie o potravinovej sebestačnosti môže byť za tri, štyri roky realita s prebytkom komodít. Ale aj oživením vidieka, udržaním mladých ľudí vo vidieckom prostredí a v hodnotách krajinotvorby. Veď reprodukčný cyklus u poľných plodín (obilniny, olejniny) je troj až štvornásobne prebytkový, u hydiny dokáže reprodukčný cyklus v priebehu dvoch, troch rokov naplniť štatistické potreby súčasnej spotreby a u ovocia a zeleniny je to to podobné. Najvyšší národohospodári zákonodarnej a výkonnej moci ale musia zaveliť k domácej sebestačnosti a to sa musí stať aj prioritou rozpočtu. Násilné spriemyselňovanie historicky a aj v súčasnosti najosídlenejšej agrárnej krajiny je zlý krok do budúcnosti Slovenska,“ uzatvára svoje rozprávanie Stanislav Becík.