Murr Sofrakis prechádza vinicami, ktoré majú k tisícročným kultúram kontinentálnej Európy ďaleko. V provincii Skane na juhu Švédska vlastní tento statný muž s čiernym fúzami a so zvráskavenou tvárou vinicu asi o dvoch hektároch.

Je jedným z najväčších producentov vína v krajine. Pestovať hrozno v severských krajinách pritom nie je jednoduché. Slnko je tam skúpe, leto krátke a nadšenci, ktorí sa do pestovania viniča pustia, sa pekne zapotia. Produkcia vína je ale na vzostupe, a to aj vďaka zmenám klímy.

Keď s vínom v roku 2001 začínal, stáčal 100 litrov sedemnástich rôznych druhov. „Na začiatku mi trochu trvalo, kým som našiel tú správnu odrodu. Človek sa musí učiť hrozno pestovať a tu nie sú žiadne tradície,“ hovorí.

Dnes vlastní statky Klagshamm a Flädie, s ktorými mu pomáha jeho žena a dvaja zamestnanci.

Sofrakis teraz vyrába 20.000 fliaš ročne, takmer tretinu celoštátnej produkcie, ale vo svetovom meradle je to len kvapka. Podľa švédskej federácie poľnohospodárov bol v roku 2016 v sektore pestovaní vína obrat 600.000 švédskych korún (55-tisíc eur).

Dominuje nemecká odroda Solaris

Na statku Flädie môže Sofrakis počítať so stovkou „priateľov vína“, dobrovoľníkov, ktorí mu vo svojom voľnom čase pomáhajú. Severskí vinári, predovšetkým osvietení milovníci vína, si začínajú najímať odborníkov, často v zahraničí. U Sofrakisa tak pracuje čínsky enológ Ťi-sing Ting ako pivničný majster.

V severských viniciach sa zväčša pestujú biele odrody hrozna vypestované z nemeckej hybridnej odrody Solaris, ktorá je odolná voči zime a prispôsobená škandinávskej klíme, kde je doba zrenia veľmi krátka.

„Ľahko sa pestuje, je odolná voči chorobám a pomerne výrazná,“ uvádza profesor Torben Andersen z Kodanskej univerzity a expert na pestovanie vína v chladných krajinách.

Cez ťažké podmienky sa vinárstvo v regióne rozvíja. Podľa Svenerika Svenssona, predsedu Švédskeho združenia vinárov, nemožno túto tendenciu vysvetľovať zmenami klímy, ale rozvojom nových odrôd, ktoré nepotrebujú toľko tepla. Stúpajúca teplota má ale svoje výhody a umožňuje zvýšiť výnosy.

„Zvýšenie teploty o jeden stupeň za 100 rokov pomáha. Vidíme zmeny, ktoré uľahčujú prácu vinárov a robia ju príťažlivejšou,“ dodáva Andersen.

Zvlášť teplé minuloročnej leto prinieslo mimoriadne vysokú úrodu. Vo Švédsku predáva víno tridsiatka vinárov. V susednom Dánsku je ich necelá stovka.

Švédske víno má vraj dobrý bouquet a príjemne chutí

Vinári sa tu pýšia tým, že vyrábajú bio víno, ale len málo z nich takéto označenie získa, pretože ide o časovo náročnú procedúru.

„Všetko robíme ručne, nepoužívame chémiu, len bio prípravky. A potom, vo Švédsku rovnako ako v Dánsku je zakázané používať meď,“ zdôrazňuje Sofrakis.

Meď sa používa proti plesni, ale je stále viac spochybňovaná kvôli tomu, že škodí pôde.

„95-percent ľudí, ktorí ochutnajú švédskej víno, konštatujú, že má dobrý bouquet a príjemne chutí,“ tvrdí someliér Mattias Säfvenberg.

Podľa Andrewa Reynoldsa, profesora vinárstva na Brockovich univerzite v Kanade, je kvalita severských vín viac ako prijateľná a ešte sa časom so zavádzaním ďalších odrôd zlepší.

Vínu ale bude trvať dlhšie, než dobyje svet, na rozdiel od someliérov, ktorí sa zúčastňujú medzinárodných súťaží, ako napríklad Švéd Jon Arvid Rosengren. Ten sa stal v roku 2016 najlepším someliérom sveta.