Záleží mi na tom, aby sa poľnohospodársky sektor na Slovensku dobre rozvíjal. Aby využíval možnosti, ktoré mu ponúka Európska únia a aby sme mali na Slovensku dostatok zdravých, kvalitných a bezpečných potravín. Začal rozhovor o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (SPP EÚ) Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Medzi slovenskými poľnohospodármi sa už naplno hovorí o SPP po roku 2020. Máte informácie, aká by mala byť?

Hlavnou témou je zjednodušovanie. Zhoda je v tom, že súčasná Spoločná poľnohospodárska politika je komplikovaná a často ide o veľkú administratívnu záťaž pre farmárov. Zjednodušenie musí prísť v podobe novej legislatívy. Jej úpravy sú prvým kandidátom na zmenu.  Zostať by mali aj viaceré priority, ktoré poľnohospodári poznajú už zo súčasnosti. To znamená ochrana životného prostredia, podpora znevýhodnených oblastí a postupy, ktoré sú prospešné pre klímu.

Je poľnohospodárstvo pre Európsku komisiu priorita?

V súčasnosti až 40-percent rozpočtu Európskej únie smeruje do poľnohospodárstva. Aj po roku 2020 bude táto podpora značná. Samozrejme, sú politici, ktorí dlhodobo hovoria, aby bolo poľnohospodárstvo podporované len na národnej úrovni. V rámci Európy sú ale vo výraznej menšine. Európska únia je v oblasti poľnohospodárstva konkurencieschopná. Viac vyváža, ako dováža a to je potrebné naďalej rozvíjať. Žiaľ, situácia Slovenska je iná. Samozrejme, najmä ostatné roky priniesli do Európy aj iné priority. Napríklad migráciu, alebo bezpečnosť. Ide o krízovú situáciu a na krízu Európska komisia vždy reaguje. Či to bola v rámci poľnohospodárstva kríza v mlieku, alebo ovocinárstve. Ak je na poľnohospodárstvo Európskej únie na sedemročné rozpočtové obdobie vyčlenených 408 miliárd eur, tak na bezpečnosť a migráciu je to asi stotina.

Zníži sa podpora pre poľnohospodárstvo z európskych zdrojov?

V EÚ je zhoda v tom, že poľnohospodári si za to všetko, čo pre nás robia, zaslúžia podporu. Či je to produkcia potravín, alebo starostlivosť o krajinu. Teraz ide o to, aká bude výška tejto podpory. Odchod Veľkej Británie z Únie nás určite poznačí.  V rozpočte bude menej prostriedkov a bude snaha ich rozdeliť čo najefektívnejšie. Európska komisia sa vážne zamýšľa nad tým, aká bude podpora po roku 2020. Či bude v takej výške ako doteraz, alebo sa zníži. Dôležitý je kľúč prerozdeľovania. Možnosťou je dať viac voľnosti členským krajinám nastaviť si svoje priority tak, aby podporovali určité sektory napríklad prostredníctvom viazaných platieb.

Na Slovensku dokázala byť výrazná časť projektových podpôr určených na sedemročné obdobie zakontrahovaná za necelý rok. Je prospešné, aby mali členské krajiny viac voľnosti?

Som veľmi kritický k tomu, čo sa za 15 – 16 rokov, odkedy Slovensko čerpá podpory z európskych fondov, dosiahlo. Prostriedky do nášho poľnohospodárstva smerovali už pred vstupom do Európskej únie a to v rámci programu SAPARD. Dnes dostáva Slovensko po spočítaní priamych podpôr na hektár a podpôr na rozvoj vidieka tesne nad priemer celej Európskej únie. Hovoríme pri porovnaní prepočtu na hektár, alebo na počet obyvateľov. Dokonca pri prepočte na počet poľnohospodárov je to vzhľadom na historickú štruktúru slovenských podnikov oveľa viac. Slovensko má málo ľudí v agrosektore a ten dosahuje aj malú produktivitu. Na podpory pre slovenské poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka smeruje asi 1 percento z financií pre všetky krajiny EÚ, slovenská produkcia je však len 0,6 percenta. Efektivita vynaložených prostriedkov je nízka. Stále máme problémy so spracovaním. Základné komodity vyrobíme, ale dovezieme už hotové výrobky. Z toho vychádza nepriaznivá obchodná bilancia s agrokomoditami. Spracovanie pritom môže byť výrazne podporené z fondov EÚ. Na Slovensku je priestor pre všetkých. Veľkých, malých, rodinné farmy, alebo mladých farmárov. Každý sa vie zamerať na niečo iné. Môže si nájsť ten svoj priestor. 

Je téma stropovania priamych platieb aktuálna? Pri stredných a veľkých podnikoch sa o nej veľa hovorí.

Stropovania by som sa nebál, pretože môže byť pre slovenské poľnohospodárstvo pozitívne. Či nakoniec dôjde k nemu, alebo nie, tak rozpočet určený pre slovenské poľnohospodárstvo zostane v slovenskom agrorezorte. Otázka znie, či si finančník, ktorý ovláda napríklad 10-tisíc hektárov pôdy, zaslúži takú istú podporu, ako malý päť hektárový hospodár. Myslím si, že nie. Ten veľký, ktorý sa zameriava len na niekoľko plodín, nepotrebuje takú istú podporu ako ten, čo začína, alebo sa venuje napríklad zeleninárstvu. Je to o nastavení systému. Aby bral do úvahy napríklad zamestnanosť veľkých poľnohospodárskych subjektov. Aby aj v prípade väčších subjektov neboli postihnutí stropovaním tí, ktorí majú aj živočíšnu výrobu, alebo špeciálnu rastlinnú výrobu. Tieto druhy výrob prinášajú zamestnanosť, ktorá je najmä v marginálnych oblastiach Slovenska nesmierne dôležitá. Poľnohospodári, ktorí však rezignovali na rozvoj vidieka, potrebujú oveľa menej podpôr. Preto by ich ekonomiku nemalo prípadné stropovanie vo výraznej miere zasiahnuť.