Aj keď sa dlhodobo hovorí o tom, že štát sa z hľadiska financovania najmenej venuje vede a kultúre, väčšina vedeckých a výskumných pracovísk napriek malému objemu financií dokáže aj prostredníctvom rôznych grantov vyvíjať aktivity, ktoré idú v ruka v ruke s modernými technológiami. Medzi takéto odborné pracoviská patria i tie, ktoré sa zaoberajú výskumom v poľnohospodárskej prvovýroby v rámci Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Najnovším je projekt monitoringu pšenice a rôzne pokusné úlohy pestovania netradičných plodín, ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre našich prvovýrobcov.

Aj keď tohtoročná žatva črtá neisté výsledky, v rámci Úlohy odbornej pomoci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rieši Centrum výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch projekt monitoringu zbieraných pšeníc na Slovensku.

„Vyzývame prvovýrobcov, aby využili našej možnosti v rámci tohto projektu. Môžu si dať u nás zadarmo urobiť rozbory tohtoročnej úrody. Zisťujeme základné parametre pšenice prípadne ďalšie doplnkové parametre. Na našej internetovej stránke (http://www.cvrv.sk/aktivity/monitoring-kvality-psenice-2012/) je návod ako sa zapojiť do monitoringu a čím by sme mohli byť výraznejšie užitoční pri práci prvovýrobcov. Vychádzali sme aj z ich požiadaviek z minulých období, keď sa nás pýtali najmä na možnosti pestovania konkrétnych odrôd pšeníc, aký je rozdiel výnosov či náročnosti v našich odrodách v porovnaní s dovozovými aj vzhľadom na klimatické podmienky,“ hovorí Soňa Gavurníková z Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch a pripomína, že slovenskí pestovatelia majú záujem o rôzne druhy osív aj podľa vhodného pomeru zaobstarávacej ceny a výnosov v konkrétnych klimatických podmienkach.

Vedecká báza centra má ambíciu poradiť prvovýrobcom, čo je v čase neistej situácie s tradičnými plodinami perspektívne z hľadiska záujmu napríklad u spracovateľov. Jednou z noviniek je zavádzanie farebných pšeníc do praxe poľnohospodárskej prvovýroby.

„Je to novinka, o ktorú isto bude v potravinárstve veľký záujem. Snažili sme sa vymyslieť pšenice, ktoré by pre konzumenta mali mať nadhodnotu pre zdravie. Našli sme genetické zdroje, ktoré majú vysoký obsah antioxidantov, ktoré by mali mať zdraviu prospešné látky a mali by pomôcť bežnému človeku. Sú to u nás vyšľachtené pšenice, je to materiál vhodný do našich podmienok. Momentálne sú v štátnych odrodových skúškach, takže možno za rok ich budeme vidieť aj v praxi,“ hovorí Ľubomír Ruckschloss, riaditeľ Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš Pstruša.

Podobne zaujímavé by malo byť aj pestovanie maku, ktoré sa po skúsenostiach v niektorých poľnohospodárskych podnikoch dostalo v posledných rokoch celkom na vedľajšiu koľaj. A práve slovenský mak má svoje odrody, ale aj perspektívy pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Hrozba zákazu zo strany EÚ sa pred niekoľkými rokmi nekonala, skôr by sme mohli krajiny na západ od nás naučiť jesť jedlá z maku.

„Modrosemenné odrody maku sú s nízkym obsahom alkaloidov a môžu sa bežne využívať na trhu, čiže by mal byť záujem aj o pestovanie. Šľachtenie maku v slovenských podmienkach sa uberá dvoma smermi. Na jednej strane sme zaznamenávali tlak EÚ a legislatívy na pestovanie maku s čo najnižším obsahom alkaloidov, a to naše odrody spĺňajú. No záujem je aj o odrodu z Malého Šariša s vyšším obsahom morfínu v makoviciach. Táto odroda, ak by bola registrovaná by mohla uspokojiť aj požiadavky farmaceutického priemyslu. V listine registrovaných odrôd je deväť odrôd maku siateho, z toho je sedem slovenských odrôd, ktoré boli vyvinuté na šľachtiteľskej stanici v Malom Šariši. Dokonca je tu odroda albín, špecialita na trhu, ktorá pripomína vlašské orechy. Pestovateľské plochy nie sú veľké, ale už sa postupne u nás začína udomácňovať,“ povedala výskumno-vývojová pracovníčka CVRV Mária Lichvárová.