Za ostatných tridsať rokov poklesli podpory poľnohospodárov v Európskej únii na ich celkovom príjme o polovicu. V kontexte slovenského poľnohospodárstva hovoríme ešte o výraznejšom prepade.

„Pokiaľ v druhej polovici osemdesiatych rokov dosahovali podpory na príjme európskeho poľnohospodára 40-percent, v súčasnosti je to 20-percent,“ povedal v utorok (16.1.2017) Václav Vojtěch, expert OECD.

Na stretnutí s ekonomickými analytikmi, bankármi, predstaviteľmi poľnohospodárskej samosprávy, rezortného ministerstva, ale aj novinármi, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva odznelo aj to, že oveľa väčší prepad postihol samotnú Slovensku republiku.

Záver osemdesiatych rokov sa u nás okrem doznievajúceho politického systému niesol aj v podpore poľnohospodárstva a cien na úrovni 60-percent z celkového príjmu poľnohospodára. V tom období boli podpory v štátoch, ktoré uplatňovali spoločnú európsku politiku približne o 20-percent nižšie.

„Najradikálnejšia reforma nastala v slovenskom poľnohospodárstve v deväťdesiatych rokoch a bola spôsobená prechodom od centrálneho hospodárstva k trhovej ekonomike. Nebola to ale poľnohospodárska, ale celková ekonomická reforma,“ uviedol Václav Vojtěch.

OECD vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a nahradila organizáciu, ktorá bola zriadená v súvislosti s administráciou povojnového Marshallovho plánu. Dnes združuje tridsať päť najrozvinutejších ekonomík sveta a Slovensko sa do „klubu bohatých“ ako sa tomuto zoskupeniu občas hovorí, začlenilo v roku 2000. OECD bola založená a je riadená svojimi členmi a preto vykonáva úlohy, ktorými ju národné vlády poveria. Jednou z nich je, že Európsku úniu vo svojich analýzach vníma ako jeden celok a dostať sa k niektorým štatistickým údajom za členské štáty nie je vôbec jednoduché.

„Náš záujem je vidieť údaje aj za štáty Európskej únie. Zatiaľ je naša iniciatíva nepriechodná. Zablokovali ju medzi inými krajiny ako Francúzsko, alebo Rakúsko,“ hovorí Kristína Gendová Ruzsíková, zástupkyňa rezortného ministerstva na podujatí.

OECD odkrylo len časť údajov za Slovensko bez kontextu porovnania napríklad so susedmi z Vyšehradskej štvorky. Jedným zo zverejnených dát sú platby poľnohospodárom v podobe podpôr z fondov Európskej únie a rozpočtu SR. Zdroje z fondov EÚ od roku 2004 rástli. Od roku 2010 môžeme hovoriť o určitej stabilnej výške vyplácaných platieb z fondov EÚ.

Opačná situácia nastala v podobe platieb z národného rozpočtu SR. Tie boli najvyššie v roku 2008, keď dosiahli približne 250 miliónov eur. Odvtedy klesajú a na dno padli v roku 2014.

Zdroj: Prednáška V. Vojtěch

Za ostatných tridsať rokov nastali významné zmeny v štruktúre platieb. Dlhodobo klesajú podpory viazané na produkciu a dominantnými sa stali platby odviazané od výroby. Na Slovensku hovoríme najmä o platbách na plochu. Tie po poslednej reforme spoločnej poľnohospodárskej politike doplnili takzvané ozeleňovacie platby.

„Zaviedol sa komplikovaný nástroj greening. Efekt týchto platieb je pritom sporný najmä čo sa týka dosahovania predpokladaných environmentálnych cieľov,“ uviedol vo svojej prednáške Václav Vojtěch.

S nastavením podpôr a celkovým smerovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky nesúhlasí Peter Baco. Bývalý minister si myslí, že utlmovanie produkcie nie je správnou cestou.

„Pri poslednej reforme bol v Európe prebytok potravín, ktoré sme vyrobili drahšie, ako boli svetové ceny. Agrárna politika sa preto zamerala na to, aby sme vyrobili menej. Môj názor je, že sme nemali potláčať výrobu, ale hľadať možnosti, ako vyrábať lacnejšie,“ hovorí bývalý minister a europoslanec.

Vývoz produkcie do tretích štátov by podľa Petra Baca mali výrazne podporovať marketingové opatrenia financované z verejných zdrojov. Istým spôsobom túto cestu vníma aj expert OECD.

Ten považuje za potrebné znížiť platby poľnohospodárom a zvýšiť financovanie všeobecných služieb pre agrárny sektor. Cieľom je zvyšovanie efektívnosti, ktorú môžu zaistiť podpory do výskumu, vzdelávania, šírenia informácií, alebo infraštruktúry. Dnes sú tieto služby platené najmä z národných rozpočtov.

„Napríklad vo Švajčiarsku som sa od tamojších potravinárov dozvedel, že platby pre farmárov sú tak vysoké, že nemotivujú vyrábať kvalitnú produkciu. Úroveň dotácií nedáva odpoveď na konkurencieschopnosť sektora,“ hovorí Václav Vojtěch.

Úroveň platieb do poľnohospodárstva pritom v produkčne významných štátoch už desaťročia klesá. Podľa zdrojov OECD významne klesajú podpory v Južnej Kórei, Japonsku, Európskej únii, Kolumbii, Juhoafrickej republike, Kanade, USA alebo aj vo vyspelých štátoch mimo Európskej únie ako Nórsko, Švajčiarsko a Island. Nárast platieb je vidieť najmä v Indonézii, Čine, alebo v Mexiku.

„Potenciál znižovania podpôr do poľnohospodárstva sa vyčerpáva. Vo významnej väčšine štátov sa znižovali najmä podpory cien. Ak by došlo k ďalšiemu znižovaniu priamych podpôr, tak sa nedá očakávať taký drastický skok, ako sa udial v Európskej únii za ostatných tridsať rokov,“ uviedol na otázku poľnoinfo.sk Václav Vojtěch.