Trh s vajíčkami sa po minuloročnej fipronilovej kauze dostal do normálnych koľají. Chovy v zahraničí, ktoré museli pre používanie zakázaného pesticídu zlikvidovať, stihli producenti obnoviť. Na rozdiel od novembra, kedy vajcia v niektorých obchodoch dovážajúcich najmä zo zahraničia chýbali, je aktuálne vajec dosť aj u nás.

„Na slovenskom trhu je dostatok vajec a nechýbajú ani slovenské vajcia, pretože všetci naši producenti zásobujú trh podľa požiadaviek, čiže nie sú žiadne problémy,“ skonštatoval šéf Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Zatiaľ čo spotrebitelia sa môžu tešiť z klesajúcich cien, ktoré dnes dosahujú po zľavách v reťazcoch aj 10-12 centov, situácia pre samotných producentov je opäť zložitejšia.

„Niektoré siete začali dovážať vajcia opäť zo zahraničia. Najbližšie mesiace sa budeme trápiť s umiestnením na slovenskom trhu, alebo si budeme hľadať zahraničných odberateľov. Ak sa bude opakovať situácia z novembra 2017, budeme si plniť záväzky voči našim odberateľom. V prípade tých zahraničných to samozrejme znamená, že na slovenskom trhu môžu vajíčka chýbať,“ uviedol Ivan Gróf z Hybrav a.s. vo Veľkom Lapáši.

Ceny vajec, ktoré boli pre producentov ešte vlani v novembri prijateľné, sa dostali na úroveň spred roka a kolíšu okolo výrobných nákladov. Aj to situáciu našich hydinárov komplikuje.

„Ceny padli veľmi rýchlo, s čím sme nerátali. Oproti novembru klesli o 50 – percent a dostali sa na úroveň pred fipronilovou kauzou. Vtedy sme osemnásť mesiacov predávali vajcia na hranici nákladov. Ak sa ceny na aktuálnej úrovni udržia dlhšie, nebudeme mať prostriedky ani na jednoduchú reprodukciu,“ dodal Gróf.

Slovensko je v produkcii vajec sebestačné na niečo vyše 100 percent. Vajcia napriek tomu dovážame, najmä z Maďarska, Poľska či Českej republiky.

„Podľa prieskumu trhu uskutočneného v decembri 2017 bolo na pultoch obchodných reťazcov 66 % slovenských vajec. Ostatné pochádzali zo zahraničia. Aj v súčasnej dobe sa na pultoch reťazcov nachádza veľa vajec, ktoré nie sú slovenské, aj keď obal je slovenský,“ dodal Molnár. 

Pred Veľkou nocou spotrebiteľom chýbajú najmä biele vajcia, ktorých je u nás minimum. Väčšina chovov totiž produkuje hnedé vajíčka.

„Drvivá časť chovateľských plemien, ktoré chováme, sú kombinované, teda mäsovo-nosivé, kde je dominujúca farba hnedá. A u veľkovýrobných producentov je tento trend prakticky niekoľko desaťročí, keďže vajíčka s hnedou farbou škrupiny boli chápané ako domáce, a vajíčka s bielou farbou škrupiny boli chápané ako umelé vajíčka,“ vysvetlil Cyril Hrnčár z Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat na SPU v Nitre.

Biele vajíčka vyhľadávajú najmä krasličiari. Patrí medzi nich aj Veronika Rešová, sprievodkyňa v Dome ľudového bývania v Šali.

„Na bielych vajíčkach farba lepšie chytá. Je to aj kontrastnejšie a výraznejšie ako v prípade hnedých vajíčok. Tých bielych je v obchodoch menej a sú z môjho pohľadu aj krehkejšie, ťažko sa vyfukujú,“ uviedla krasličiarka.

Pre bežného spotrebiteľa je ale farba škrupiny jediným rozdielom.

„Ak by sme mali hodnotiť vnútornú kvalitu vajec s bielou alebo hnedou farbou škrupiny, tam sú rozdiely prakticky nevýznamné. Všetko sa točí len okolo toho, aká je obľuba u obyvateľstva, či sa preferuje vajíčko s bielou farbou škrupiny alebo s hnedou. Napríklad v Japonsku je drvivá väčšina vajec s bielou farbou škrupiny. To, čo rozhoduje o kvalite vajca, je výživa, čiže aké krmivo nosnici poskytneme,“ dodal Cyril Hrnčár z SPU.

Keďže je bielych vajec v slovenských chovoch menej, práve pri nich treba podľa producentov hľadieť na pôvod. Hydinári neustále upozorňujú, že vajcia zo slovenských chovov sú prísne kontrolované, a keďže nemuseli cestovať, sú navyše aj zárukou čerstvosti.