Vymlátiť jarný jačmeň tak, aby ho neznehodnotila búrka, sa v popradskej spoločnosti Zemedar podarilo v poslednej chvíli. Už v stredu, keď zakosili do prvých hektárov bola známa predpoveď na sobotu, keď mali oblasť severného Slovenska zasiahnuť prívalové dažde. Meteorológovia sa nemýlili. Na polia, ktoré obhospodaruje Ján Regec padlo 37-milimetrov zrážok a ak by len niekoľko hodín predtým nepokosil poslednú parcelu, pohľad tohto poľnohospodára na aktuálnu žatvu by bol iný. Dnes je spokojný. S úrodami aj s cenami.

„Ozimná pšenica na úrovni 7-ton z hektára, alebo jarný jačmeň s úrodou o tonu nižšou sú dobré výsledky, s ktorými sme pod Tatrami spokojní,“ hovorí Ján Regec.

Hlavnou orientáciou popradského podniku Zemedar je produkcia mlieka. Keď pred dvoma rokmi vrcholila malá mliečna kríza, Ján Regec pozval na svoj podnik aj prezidenta Slovenskej republiky. Vysvetlil mu, kde sú problémy v rezorte a že za dané ceny nedokážu oni, ale ani ostatní, udržať chov hovädzieho dobytka. Farma Jána Regeca je pritom taká, po akých často voláme. Upravený hospodársky dvor s novou maštaľou a s tak vykosenými trávnikmi vedľa objektov, že pri pohľade na ne slintá nejeden hráč golfu.

Odstránenie mliečnych kvót rozkolísalo krehkú cenovú stabilitu. Ani nárast efektívnosti výroby, alebo zlepšovanie kvality stáda nemohli zabezpečiť dobrú ekonomiku výroby. Ceny boli prinízke a ak by nepriaznivý stav trval dlhšie, padol by aj chov Ján Regeca.

Ten nepatrí medzi tých poľnohospodárov, ktorí každú vetu začínajú katastrofickou víziou. Je to gazda, ktorý vie reálne zhodnotiť stav. Neprikrášľuje, ale ani nedramatizuje. Vlani už bola cena mlieka podľa jeho vyjadrenia dobrá. Dokonca pomohla vykryť časť strát zo spomínaného roku 2016.

„Naša aktuálna cena je 32,5 centa za liter mlieka. Samozrejme, že aj my by sme chceli viac, ale aj aktuálna cena nám zabezpečuje vyrovnanú ekonomiku,“ hovorí v septembri Ján Regec.

Základom efektívnosti výroby sú v podhorských oblastiach kvalitné objemové krmivá. Platí to aj v Zemedare, kde trvalé trávne porasty zažívajú už piatu kosbu. Priebežne ich prihnojujú, aby si pod Tatrami vytvorili rezervu aj v prípade dlhej zimy. Okrem chovu čierneho holsteina, ktorého ročná úžitkovosť prekračuje 9-tisíc litrov na dojnicu, je súčasťou Zemedaru aj stádo mäsového dobytka. Tvorí ho stovka zvierat plemena charolais.

„V rastlinnej výrobe som rád, že sa nám podarilo vlani investovať do nového traktora Deutz Fahr a radličkového podmietača Horsch Teranno,“ vymenúva konateľ firmy Zemedar.

Štvormetrové závesné zariadenie nemeckého výrobcu slúži na jesennú prípravu pôdy a podľa Jána Regeca v plnom rozsahu nahrádza potrebu orby. Aby takýto stroj dokázali potiahnuť, museli kúpiť aj spomínaný traktor, ktorý sa svojim výkon 340-koní stal najsilnejším strojom na tamojšom podniku.

„Ján Regec začal pri výbere techniky vyhľadaním závesného náradia vhodného pre jeho podmienky a potom k nemu vyberal traktor. Poľnohospodári často volia opačný postup. Vyberajú traktor a následne prikupujú náradie. Samozrejme, aj toto je cesta. Ak ale vieme, na čo bude traktor primárne využívaný, tak pre optimálne využitie výkonu traktora je potrebné začať náradím. Potom sa nestane to, čo občas vidíme na našich poliach, že náradie ktoré v minulosti ťahal stošesťdesiat koňový Crystal, je dnes agregované s výrazne silnejšími traktormi,“ myslí si Peter Matejovič, šéf firmy Ematech Radošina.

Radošinský importér techniky dodáva už vyše dvadsať rokov do popradskej spoločnosti väčšinu poľnohospodárskej techniky. Zemedarský Horsch Terrano bol vôbec prvý stroj dodaný slovenskému poľnohospodárovi. Aj z tohto dôvodu v Zemedare ešte výraznejšie ako v minulosti, porovnávali jeho kvalitu práce so strojmi od ďalších výrobcov.

„Nakoniec som sa spýtal na názor traktoristu, ktorý mal s daným strojom pracovať a ten si spomedzi predvádzaných značiek vybral Horsch,“ hovorí Ján Regec.

Traktoristom, ktorý získal takúto dôveru je len dvadsaťšesť ročný Matej Petruf. Na podniku pracuje niečo málo cez päť rokov, ale tamojšie polia pozná oveľa dlhšie. Už ako 12 – 13 ročný sa tlačil tamojšej obsluhe do kabín strojov. Tí si ho obľúbili a neskôr mu dokonca volali, keď potrebovali pomôcť napríklad pri nasýpaní osív do sejačky.

Strednú školu absolvoval v Kežmarku, kde boli v ročníku len štyria poľnohospodárski mechanizátori. V agrorezorte zostal sám. Ostatní pracujú v priemysle, alebo stavebníctve.

„Svoje rozhodnutie neľutujem. Práca ma baví. Veď ako najmladší z pracovníkov som dostal najsilnejší a najnovší stroj,“ hovorí Matej Petruf.

Ten si váži, že získal dôveru šéfa a konateľ zas hovorí o výnimočne svedomitom a spoľahlivom pracovníkovi.

„Spomínaný traktor je naozaj plný elektroniky, ktorú je dôležité vedieť využiť. Matej sa vie tým strojom nadchnúť a vidím, že si stále o stroji zisťuje nové informácie. Od návodu na použite, cez rozhovory s dodávateľom, až po čítanie skúseností uverejnených na internete,“ hovorí Ján Regec.

Samotný mladý zamestnanec priznáva, že prvý mesiac nebol jednoduchý. Zvyknutý bol na starý Zetor a neskôr na starší stopäťdesiat koňový Deutz Fahr. Dnes by už ale nemenil.