Úžitkovosť hospodárskych zvierat v Českej republike za posledné desiatky rokov niekoľkonásobne vzrástla, a to aj napriek poklesu počtu chovaných zvierat. V rastlinnej výrobe pritom klesá výmera osevných plôch i druhová vyváženosť pestovaných plodín. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). Za posledných 100 rokov sa výmera osevných plôch zmenšila o 1,4 milióna hektárov.

„Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa stavy chovaných zvierat v Česku znižovali. U hovädzieho dobytka a hydiny v poslednej dekáde skôr stagnovali, zatiaľ čo u ošípaných pokles stále pokračoval,“ uviedla Renata Vodičková, vedúca oddelenia štatistiky poľnohospodárstva a lesníctva ČSÚ.

Hoci sa počty zvierat v posledných rokoch skôr znižovali, úžitkovosť rástla.

Napríklad počet odchovaných prasiatok na jednu prasnicu za rok vzrástol z 8,6 kusov v roku 1952 na 29,9 kusov v roku 2024. Za rovnaké obdobie sa tiež zvýšila priemerná ročná znáška jednej sliepky zo 115 vajec na 314. Kým v roku 1921 predstavovala priemerná ročná dojivosť jednej kravy 1 518 litrov mlieka, v roku 2024 dosiahla 9 574 litrov.

Počty hlavných druhov hospodárskych zvierat dosiahli v rokoch 1921 až 2024 svoje maximum v prvej polovici 80. rokov 20. storočia. Českí poľnohospodári chovali najviac ošípaných v roku 1981, a to vyše päť miliónov. Hovädzieho dobytka bolo najviac v roku 1982, keď počty dosiahli 3,5 milióna kusov. Počty chovanej hydiny dosiahli svoje maximum v roku 1984, išlo o takmer 34,2 milióna.

Naopak, najmenej hydiny chovali poľnohospodári v roku 1946, a to o tri štvrtiny menej oproti maximálnemu stavu. Najmenej hovädzieho dobytka bolo v ČR chovaných v roku 2011, v porovnaní s rokom 1982 o takmer dve tretiny menej. Stavy ošípaných boli najnižšie predvlani a dosiahli 1,3 milióna kusov, pokles predstavoval tri štvrtiny oproti roku 1981. V minulom roku chovali poľnohospodári 25,8 milióna kusov hydiny, takmer 1,4 milióna hovädzieho dobytka a 579.000 ošípaných.

Vyššia konkurencia – vyššia efektivita

Za hlavný dôvod zmien početných stavov považuje agrárny analytik Petr Havel konkurenciu z krajín EÚ, ktorej v čase pred vstupom ČR do EÚ nemuseli českí poľnohospodári čeliť, a preto boli podľa neho počty zvierat aj plochy pestovaných komodít vyššie.

„Liberalizácia trhu vstupom do EÚ znamenala, že sa na tuzemský trh dostala často lacnejšia produkcia z krajín EÚ, čo znížilo domácu produkciu, pretože nie každý jej dokázal, najmä v cenách, konkurovať,“ uviedol Havel.

Práve vyššia konkurencia ale donútila farmárov k vyššej efektivite, dodal.

Dominuje pšenica

Výmera osevných plôch tiež klesá, najväčší úbytok plôch bol za posledných 100 rokov zaznamenaný u raže, o 623.000 hektárov, u ovsa pokles predstavuje 557.000 hektárov a pri zemiakoch sa plocha zmenšila o 371.000 hektárov. V súčasnosti poľnohospodári pestujú zemiaky na 22.747 hektároch, raž na 24.301 hektároch a ovos na 52.618 hektároch. Plocha sa zmenšila aj pri krmivách a cukrovej repe.

„Pokles bol čiastočne kompenzovaný rozšírením pestovateľských plôch pšenice, repky, kukurice na zrno a v menšom množstve tiež jedlých strukovín a ďalších olejnín,“ uviedli štatistici.

Popri zmenšení plôch sa podľa ČSÚ značne znížila tiež druhová vyváženosť pestovaných plodín. Vlani napríklad predstavoval podiel plochy pšenice na ploche obilnín na zrno 60 percent. V roku 1924 bol uvedený podiel pšenice 17 percent, ale popri tom tretinu plochy tvorila raž, necelú tretinu ovos a 18 percent jačmeň.