Viaceré bryndziarne a mliekarne začali kvôli nedostatku ovčieho mlieka v zimnom období, ale najmä nižšej cene dovážať surovinu z Talianska, Francúzska, Rumunska či Bulharska. Zo sporadických dovozov sa stali celoročné, čo na jednej strane ničí ekonomiku domáceho ovčiarstva a na druhej oberá bryndzu o prestíž unikátneho, rýdzo slovenského produktu. Uviedol vo víkendovom vydaní (6. – 7.5.2017) denník PRAVDA.

„Pre 80 percent spotrebiteľov je rozhodujúca cena. V prieskumoch síce ľudia povedia, že kupujú slovenské výrobky, ale ich skutočný výber je daný cenou. A bola to cena, cena a ešte raz cena, ktorá rozhodla o tom, že časť mlieka dovážame,“ povedal pre sobotnú Pravdu Bohuš Kaliarik, predstaviteľ spoločnosti Bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine.

Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš hovorí o dovoze ovčieho mlieka najmenej v rozsahu vyše jedného milióna litrov mlieka. To pri súčasnej slovenskej produkcii zhruba jedenásť miliónov litrov ročne znamená desaťpercentný podiel cudzokrajnej suroviny. Ovčie mlieko dováža päť veľkých výrobcov bryndze zo severozápadu a stredu Slovenska.

Ovčie mlieko s cenou vysoko nad jedno euro, ako si predstavujú slovenskí chovatelia oviec, je jednoducho pre mliekarne podľa Kaliarika nepriechodné. Z dovozu sa dá získať mlieko oscilujúce na hranici 90 centov.

„Za rozdielnou cenou sa stretá nielen skutočná ekonomická efektívnosť a výrobná gramotnosť, ale aj dotácie. Tie priame sú stále vyššie pre farmárov zo starých členských krajín ako pre poľnohospodárov z nových krajín. A potom do ceny vstupujú nepriame národné podpory v podobe daňových či rôznych odvodových úľav. A práve tu ťahajú slovenskí ovčiari za kratší koniec a prehrávajú európsky súboj o cenu,“ upozorňuje predseda RD Hron Igor Nemčok, ktorý je aj predsedom ovčiarskeho zväzu.

Významným faktorom, ktorý vplýva na cenu je aj spôsob výroby ovčieho mlieka. Ovce v zahraničí sa často nepasú ako slovenské na horských a podhorských lúkach, ale sú chované v maštaliach.

„Najlepšie ovčie mlieko je z paše, vtedy má bryndza najvyššie probiotické ozdravné účinky na ľudský organizmus,“ pripomína Karol Herian, ktoré dlhé roky viedol mliekarský výskum na Slovensku.

Bohuš Kaliarik však kontruje, že zo zahraničia dostávajú kvalitnú surovinu, z ktorej dokážu vyrobiť vynikajúce parené syry a nite. To sa podľa neho vždy nepodarí pri mlieku pozvážanom v cisterne zo slovenských salašov.

„Vysoký štandard dokážu zabezpečiť len vybraní slovenskí dodávatelia,“ poznamenáva Bohuš Kaliarik.

Bryndziari, ktorí používajú na výrobu bryndze a ostatných mliečnych výrobkov dovážané ovčie mlieko alebo ovčiu hrudku, formálne zákon neporušujú. No tým, že neuvádzajú pôvod suroviny, spotrebiteľa de facto zavádzajú. Ten si doteraz v dobrej viere predsa kupuje bryndzu, ktorú vyrobili na Slovensku, ergo pochádza zo slovenských salašov. Ako vidno, bryndza zo Slovenska nie je stopercentne slovenská.

Zákonnú povinnosť vyrábať bryndzu výlučne z domáceho ovčieho mlieka majú iba producenti Slovenskej bryndze. Ide o jeden z prvých mliečnych produktov s chráneným zemepisným označením, pravosť ktorého garantuje Brusel.

„Z plejády domácich výrobcov produkuje Slovenskú bryndzu jeden jediný – PD v Kluknave. Ostatní veľkí bryndziari ju nerobia, vyrábajú jednoducho bryndzu, najnajvýš s regionálnym prívlastkom. Celkovo družstvo v Kluknavy vyrobí 700 až 800 ton bryndze, z čoho 300 ton vyvezie na maďarský, alebo český trh,“ informuje vo svojom článku redaktor denník PRAVDA.

Ovčiarstvo patrilo dlhé roky k prvkom stability na slovenskom vidieku. Aj táto oblasť v posledných rokoch zažíva pokles.

„Pod tlakom dovozov ovčieho mlieka nám tretí rok po sebe klesajú počty chovaných oviec. Zo 400-tisíc na aktuálnych 370-tisíc zvierat,“ informuje Slavomír Reľovský riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.