Slovenské bitúnky majú obavu o svoju povesť. Uviedla to Eva Forrai, výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa (ZSM).

Škandál schváleného poľského bitúnku, ktorý v nočných hodinách nelegálne vykonával svoju činnosť a mäso z chorých zvierat distribuoval po celej Európskej únii (EÚ), rezonuje podľa nej na Slovensku dodnes, avšak v inej podobe. Otvoril Pandorinu skrinku v podobe spoločenskej diskusie, ako nakladať s chorými či zranenými hospodárskymi zvieratami. Na jednej strane sú chovatelia, ktorí denne musia riešiť otázku, ako naložiť s chorými či zranenými zvieratami. Na druhej strane sú slovenské bitúnky, ktoré sa boja takéto zvieratá prijať, aby si nezničili dobré meno, pretože budú označené, že umiestňujú na trh mäso z chorých zvierat.

Upozornila, že v súlade s platnou legislatívou je zásadné odlišovať, či ide o zviera zranené, alebo choré.

„Bitúnok nesmie prijať jatočné zviera, ak prejavuje známky ochorenia, ktoré sú iné ako poranenia či zlomeniny, napríklad uľahnuté zviera alebo zviera v agónii. Takéto zviera musí byť humánnym spôsobom utratené na farme,“ zdôraznila.

Vstupom do EÚ podľa Forrai SR prijala tzv. legislatívu pre oblasť welfare zvierat, ktorá má zabezpečiť, aby sa zabránilo utrpeniu zvierat. Z tohto dôvodu platí, že zviera, ktoré je nemobilné (vplyvom zranenia) a nie je schopné prepravy v stoji, je potrebné na bitúnok buď šetrne prepraviť, alebo je ho potrebné naliehavo zabiť na farme a telo čo najskôr prepraviť na bitúnok na ďalšie spracovanie. Zároveň by mal chovateľ o naliehavom zabití informovať aj príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS).

Podčiarkla, že zranené zviera musí byť ešte pred nutným zabitím na farme prehliadnuté v živom stave veterinárnym lekárom. Následne sa zabité a vykrvené zviera musí hygienicky a bez zbytočného odkladu dopraviť na bitúnok. Legislatíva umožňuje, že sa pod dozorom veterinárneho lekára môže uskutočniť ešte vyňatie žalúdka a čriev na mieste zabitia, avšak všetky vybraté vnútornosti musia sprevádzať zabité zviera na bitúnok a musia byť identifikované.

Poznamenala, že na bitúnku jatočné telo zvieraťa podlieha prehliadke (tzv. prehliadka post mortem), ktorú vykonáva stály veterinárny dozor, vrátane všetkých doplňujúcich vyšetrení. Stály veterinárny dozor zároveň posúdi, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu, prípadne či je potrebná konfiškácia časti či celého jatočného tela.

Systematický prístup riešenia problému

Upozornila, že vykonávanie týchto postupov v praxi má však aj svoje riziká, a to zneužívanie systému aj na porážku iných ako zranených zvierat priamo na farmách, problematickú manipuláciu so živým či odporazeným kusom zvieraťa – jeho nakládka/vykládka či jeho presun priamo k technológii, kde sa zabezpečia ďalšie kroky spracovania. Rizikom je aj sekundárna mikrobiologická kontaminácia odporazeného kusu či konštrukčné riešenie bitúnku – z hľadiska prístupov či technológií nemusí umožňovať spracovanie takýchto jatočných tiel. Rizikom môže byť aj ekonomický aspekt, kto bude uhrádzať náklady na likvidáciu jatočného tela v kafilérii, ak nebude vhodné na ďalšie spracovanie.

Vzniknutá situácia podľa Forrai jasne poukazuje na nevyhnutnosť systematického riešenia tohto problému a jeho jasnú interpretáciu verejnosti tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že slovenské bitúnky umiestňujú na trh mäso, ktoré nie je vhodné na ľudskú spotrebu.

Zväz spracovateľov mäsa preto podľa nej navrhuje ohlasovanie nutných zabití príslušným RVPS a prítomnosť ich zástupcov pri prehliadke pred zabitím (tzv. ante mortem) na farme, a to aj pri výkone nutného zabitia, ďalej vytvorenie a zverejnenie zoznamu určených bitúnkov, ktoré budú primerane prístupné v rámci celého územia Slovenska a sú tiež po technologickej stránke schopné šetrne nakladať so zranenými zvieratami, respektíve sú schopné zabezpečiť hygienickú manipuláciu a spracovanie jatočného tela zvierat, ktoré bolo nutne zabité na farme v zmysle podmienok stanovených legislatívou.

„ZSM tiež navrhuje vytvoriť systém refundácii nákladov na likvidáciu tiel uhynutých zvierat v kafilérii, ak takéto telá zvierat vznikli na farmách, počas prepravy, na bitúnku či z dôvodu rozhodnutia o skonfiškovaní jatočného tela po prehliadke post mortem zo strany stáleho veterinárneho dozoru priamo na bitúnku. Tým by sa zmierňovali negatívne finančné dosahy pre chovateľov a bitúnky,“ dodala Forrai.