Pre slovenské poľnohospodárstvo malo začlenenie do Európskej únie pozitívny dopad z hľadiska príjmu roľníkov, odznelo na vedeckom seminári Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

„Po vstupe do Európskej únie sa taktiež ukázalo, že konsolidované a väčšie poľnohospodárske podniky sú vo výhode v porovnaní s menšími podnikmi. Došlo i k nárastu investičných vstupov do poľnohospodárstva a zosilnila sa spolupráca medzi poľnohospodárskymi komorami. Z hľadiska inštitucionálneho vstupu do EÚ bol primárne úspešne zvládnutý program SAPARD,“ uviedla Mária Kadlečíková, pedagogička Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU a bývalá regionálna riaditeľka FAO pre Európu a Strednú Áziu.

Tá ďalej doplnila, že tento vývoj od roku 2004, ktorý poznamenal i orientáciu slovenského poľnohospodárstva na rastlinnú výrobu, sme už pred vstupom Slovenska do Európskej únie očakávali.

„Čo nás ale prekvapilo, je výrazné zníženie potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorou platíme cudziu ekonomickú silu,“ povedala Mária Kadlečíkova.

Na tento stav upozornil i autor tohto článku, ktorý na seminári uviedol, že saldo zahraničnej obchodnej bilancie s agrokomoditami, ktoré dosiahlo 1 miliardu eur, je katastrofou pre slovenské poľnohospodárstvo. Riešením by podľa neho bol návrat poľnohospodárstva k produkčnej funkcii.

„To môže zabezpečiť nové rozpočtové obdobie a Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013. Ak nevyužijeme všetky možnosti v období kreovania novej SPP, zlikvidujeme posledné pozostatky živočíšnej výroby, ktorá viaže značné množstvo pracovníkov a významným spôsobom poznačíme do budúcnosti slovenský vidiek,“ uviedol Juraj Huba.

Bývalý vedúci kabinetu ministerstva poľnohospodárstva v Maďarsku István Fehér uviedol, že je pravdepodobné, že Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 bude pozostávať z dvoch pilierov.

Druhý pilier sú prostriedky určené na rozvoj vidieka. V aktuálnom Programe rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013 bolo vyčlenených 2,5 miliardy eur. Autor tohto článku uviedol, že nie všetky projektové podpory boli využité efektívne a že sme vo viacerých ohľadoch premárnili šancu zmeniť postavenie slovenského poľnohospodárstva.

„Miliónmi eur sme podporili aj spracovateľské prevádzky, ktoré majú na svojich dvoroch produkciu dovezenú zo zahraničia. Podpory pre tieto subjekty nemajú nič spoločné s rozvojom vidieka. V ďalšom období by sme sa mali zamerať na združené investície poľnohospodárov a spracovateľov. Len tým docielime budúci odbyt ich komodít za reálne ceny a zabezpečíme rozvoj vidieka,“ uviedol Juraj Huba.

To, že sa očakával väčší progres v oblasti rozvoja vidieka po vstupe do Európskej únie, uviedla aj Mária Kadlečíková.

„Poľnohospodárstvo musíme zaradiť medzi strategické odvetvia štátu. Vypracovať strednodobú koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva, zvýšiť potravinovú bezpečnosť štátu, vypracovať koncepciu prispôsobenia sa klimatickým zmenám, zabezpečiť rast investícií do vedy, poradenstva a vzdelávania a taktiež posilniť postavenie poľnohospodárskych komôr, zväzov a inštitúcií vo vzťahu k Európskej únii,“ povedala Mária Kadlečíková.