Rastlinná výroba nevyrovná straty z chovu dojníc
Vlani zaznamenali očovskí družstevníci extrémne mokrý rok. V období, keď mali žať, padlo na tamojšie podpolianske polia desať väčších búrok a dokonca aj krupobitie. Aktuálny rok je v znamení absentujúcich zrážok.
„Extrémne suché počasie znesieme lepšie, ako nadpriemerne mokrý rok. To ale neznamená, že by sme už v týchto dňoch neuvítali zrážky. Naposledy sme výdatnejšie dažde zaznamenali v máji, keď padlo 107 milimetrov zrážok,“ hovorí pre portál poľnoinfo.sk Ján Maľa, predseda PD Očová.
Očovskí hospodári v minulom roku zaznamenali úrody repky 3,4 ton z hektára. Ján Maľa si myslí, že pred prietržami a dlhodobými zrážkami mali našliapnuté na vyššiu úrodu.
„Veď len v júli padlo 210 milimetrov zrážok a v auguste ďalších 130 milimetrov. Extrémne mokré počasie ovplyvnilo aj následné vysiatie ozimín. Aktuálny rok nie sú výmery repky ani polovičné z roku 2014 a také budú aj úrody,“ predpokladá predseda družstva.
Očovské družstvo pritom väčšinou výstupov z rastlinnej výroby spotrebuje v živočíšnej. Repka je jednou z mála plodín, ktorá by mohla tamojšiemu družstvu pomôcť pri zložitom speňažovaní mlieka.
„Vlani sme za prvý kvartál dosiahli cenu surového kravského mlieka 37,2 centov za liter. Tento polrok bola cena o 10 centov za liter nižšia. Aj keď výroba mlieka medzi dvoma polrokmi vzrástla o 70 tisíc litrov, výpadok na tržbách v porovnaní s predchádzajúcim polrokom dosiahol 170 tisíc eur,“ povedal predseda.
Vo výrobe mlieka pritom využívajú moderné technológie v podobe dojacích robotov. Ako spomína Ján Maľa, za ostatné tri roky vzrástla dojivosť o takmer 2 tisíc litrov mlieka na dojnicu na aktuálnych 7 860 litrov. Napriek investovaným prostriedkom s obavami pozerajú na nasledujúce obdobie a veľmi dôkladne zvažujú každú ďalšiu investíciu.
„Deklarovaná avizovaná platba na dojnicu určite nenahradí výpadok, ktorý náše družstvo zaznamená v dôsledku degresivity platieb podľa veľkosti podniku v podporách na ANC oblasti,“ hovorí Ján Maľa.