Pri zastropovaní máme podľa Simona blokujúcu menšinu
Prerozdeľovanie miliárd eur v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v budúcom finančnom období 2014–2020 nebolo pracovnou náplňou utorňajšieho (19.7.) stretnutia ministrov poľnohospodárstva v Bruseli. Ale plánované rozpočtové návrhy Európskej komisie pre agrosektor niektorým krajinám dávajú pocit, že v EÚ existujú rovní a ešte rovnejší, poznamenal slovenský minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon.
„Je jasné, že Európska únia je dvojrýchlostná. Sú rovní a rovnejší. My sa už nechceme iba približovať, my chceme mať rovnaké podmienky,“ odpovedal Simon na otázku, či prípadné priame platby v agrorezorte povedú k zbližovaniu starých a nových členských krajín.
Slovenský minister povedal, že keď sa dokončí toto finančné obdobie (koncom roka 2013), Slovensko už bude v EÚ 10 rokov. Roky, keď sme boli v prechodnom období.
„My už nechceme ďalšie prechodné obdobia. A tiež máme problém s tým, že EÚ chce zaviesť stropovanie, čiže hornú hranicu platieb na jednotlivé farmy. Síce nám ponúka, že tieto platby môžeme dať na rozvoj vidieka, ale kým v prvom pilieri to ešte nie je spolufinancované zo štátneho rozpočtu, keď sa tie peniaze dostanú do druhého piliera, tam už povinnosť členského štátu spolufinancovať je. Čo my zásadne odmietame,“ vyhlásil Simon po ukončení zasadania Rady ministrov.
Povedal, že stále je tu riziko, že slovenské farmy by boli ukrátené tzv. stropovaním. Všetko sa však ukáže až po predložení konkrétnych dokumentov zo strany EK.
„Budem rád, keď dostaneme paragrafové znenie tých dokumentov. Európska komisia zatiaľ predkladá návrhy, pri ktorých ešte stanovuje horné stropy pre veľkosť fariem. Spolu s Českou republikou, Nemeckom, Rumunskom, Talianskom a Veľkou Britániou sme predložili spoločnú deklaráciu, že my sme zásadne proti tomu, spolu sme blokujúca menšina,“ poukázal Simon na skutočnosť, že Slovenská republika nie je osamotená vo svojom nesúhlasnom stanovisku voči terajším návrhom EK pre určenie horného stropu platieb podľa veľkosti fariem.
Na základnú otázku o rovnosti európskych poľnohospodárov Simon odpovedal, že výrobné náklady, ako osivá a hnojivá, sú pre producentov z rôznych krajín podobné, ale hlavným a najväčším problémom sú v tomto smere dotácie.
„Absolútne rovní v EÚ z hľadiska financovania by sme boli vtedy, keby úplne zanikli dotácie pre poľnohospodárstvo,“ povedal slovenský minister.
Podľa neho je najpodstatnejšou vecou, aby sa podmienky v agrosektore vyrovnali, čo by umožnilo aj našim domácim výrobcom, že budú schopní čeliť silnej európskej konkurencii.
a nájomné bude tiež rovné???
hneď ako zruší vláda daň s poľnohospodárskych pozemkov
v europe sa daň štátu něplatí?!!!a keby aj!kolko by si zarobil keď nájomné je v priemeru 350eury???:-O