Poľnohospodári, ktorých činnosť bola vážne ohrozená mimoriadnymi poveternostnými udalosťami, neprídu o podporu. Nebudú musieť podávať žiadosti o výnimku spod pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky jednotlivo, ale ak vykonávajú poľnohospodársku činnosť v určitej oblasti, ktorá bola konkrétnou extrémnou udalosťou vážne postihnutá, bude sa na nich vzťahovať mechanizmus vyššej moci paušálne – a konať by mal ten ktorý členský štát EÚ.

Vyplynulo to z právneho výkladu mechanizmu vyššej moci pri nepredvídateľných poveternostných udalostiach a ich následkoch na poľnohospodársku činnosť, ktorý vydala Európska komisia 30. mája 2024. Špecifikuje v ňom pojem vyššej moci aj to, akým spôsobom majú jednotlivé štáty využívať tento nástroj.

„Poľnohospodárstvo je jedným z odvetví, ktoré sú najviac vystavené následkom zmien klímy. Pri nepredvídateľných extrémnych klimatických udalostiach hrozí, že poľnohospodári prídu o všetko, na čom pracovali. Objasnenie Európskej komisie im dáva istotu, že budú môcť ďalej poberať všetky platby v rámci SPP, aj keď nebudú schopní splniť všetky obvyklé povinnosti,“ cituje internetová stránka EK európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského.

Častejšie krízové udalosti

Efektívnejší mechanizmus pomoci farmárom v prípade mimoriadnych udalostí má byť časťou opatrení, ktoré sľúbila EK vo februári tohto roku v reakcii na krízu v agrosektore. Na zasadaniach Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (AGRIFISH) jednotlivé štáty v uplynulých mesiacoch upozorňovali, že treba zdokonaliť mechanizmus ako promptne reagovať na neočakávané udalosti, nakoľko v postihnutých oblastiach často hrozí zánik poľnohospodárskej činnosti. Zároveň žiadali zvýšiť fondy na tento účel.

Rozhodnutie EK nerieši tento problém komplexne, iba špecifikuje postup, znižuje administratívnu záťaž pre poľnohospodárov, ktorá sa čiastočne prenáša na členské štáty. Tie musia predložiť EK rozsah udalostí, relevantné dôkazy a vymedziť zemepisnú oblasť, ktorá bola udalosťou vážne zasiahnutá a ktorej dôsledkom nebolo možné náležitou starostlivosťou zabrániť. Pri tomto vymedzení sa členské štáty môžu opierať napríklad o satelitné údaje príslušnej oblasti bez toho, aby boli potrebné osobitné satelitné údaje na úrovni jednotlivých podnikov.

Ako zdokumentovať

Pri určitých typoch udalostí by vnútroštátne orgány mali brať do úvahy celý rad rôznych faktorov, ako je sklon svahov, typ pôdy alebo druh pestovaných plodín, aby bližšie vymedzili rozsah a povahu postihnutia. Napríklad mráz nepoškodí všetky plodiny rovnakou mierou, alebo dlhodobé dažde majú rôzny vplyv na oblasti s rôznym sklonom svahu či zložením pôdy.

„O uplatňovaní tejto koncepcie budú rozhodovať členské štáty na základe relevantných dôkazov a s ohľadom na poľnohospodárske právo EÚ,“ uvádza sa na internetovej stránke EK.

EK vo svojom rozhodnutí nehovorí o pomoci farmárom, len o bežných platbách v rámci SPP, o ktoré by poľnohospodári mohli prísť, keď následkom nepredvídateľných poveternostných udalostí nedokážu splniť požiadavky.